Tenisový olympijský víťaz zo Soulu 1988 Miloš Mečíř skončil s aktívnou kariérou v roku 1990. Rozhodne predčasne, v dvadsaťšestke, "zlomila" ho zranená chrbtica. Stanislav Kropilák prestal hrať aktívny basketbal v štyridsiatke. Sen o NBA mu prekazili zranené kolená. Obaja slovenskí športoví velikáni v sobotu na parkovisku pred štadiónom Interu dotvárali družstvo "Chorá smrť", ktoré vyhralo svoju kategóriu streetbalového turnaja. Basketbal ulice sa pomaly rozrastá. Z Hviezdoslavovho námestia sa presťahoval do Petržalky za Starý most, teraz na ešte väčší priestor. V hlavnej súťaži mladíkov súťažilo 78 tímov a poriadne sa iskrilo. Tam, kde hrali "Killy" Kropilák a "Veľká mačka" Mečíř sa usmievalo. Streetball má rôzne podoby. "Killy" podpichnutie, či zvíťazil, zmietol huncútskym úsmevom - asi nerozumieš basketbalu, čo je to za otázka? A išiel na pivo... Ako za starých čias. Víťazil, bavil sa, zabával divákov, a posedel si s kamarátmi. Športovú filozofiu Kropiláka a Mečířa dnes vo veľkom športe, žiaľ, už ani nepoznáme. Trištvrteprázdne hľadiská sú smrteľne vážne, hoci išlo, ide a pôjde iba o body, nech už sú akokoľvek platené. Kiežby sa veľký šport vymanil z tejto "chorej smrti" a zobral si príklad z tej, ktorá na staré kolená šantila na Pasienkoch.
Autor: pf
