ním je, že hranicu piatich percent nutnú na vstup do parlamentu neprekonali Sládkovi republikáni, ako ani Dôchodcovia za životné istoty, ktorí ešte nedávno zažiarili vo výskumoch preferencií. Na treťom mieste sa umiestnila KSČM s 11,03 percenta hlasov, nasledovaná KDU-ČSL s deviatimi a Úniou slobody s 8,6 percenta. ČSSD bude mať v snemovni 74 poslancov, ODS 63, komunisti 24, ľudovci 20 a US 19 miest. Na voľbách sa zúčastnilo 74,03 percenta voličov, čo je o 2,38 percenta menej ako pre dvoma rokmi.
Predsedovia piatich politických strán, ktoré budú mať účasť v snemovni, v sobotňajších televíznych diskusiách neprezradili, ako a kto vytvorí vládnu koalíciu. Prezident Václav Havel pozval všetkých predsedov okrem Miroslava Grebeníčka z KSČM na dnešné popoludnie na Pražský hrad na prvé politické rozhovory. Prvý, koho prezident požiada o zostavenie vlády, bude podľa jeho politického poradcu Jiřího Peheho asi predseda najsilnejšej ČSSD. "To však neznamená, že ho vymenuje za premiéra," upozornil Pehe. Ak by sa Milošovi Zemanovi nepodarilo zostaviť stabilnú vládu, ktorá by obstála pred snemovňou, bude na druhý pokus zostavovať kabinet na požiadanie prezidenta niekto iný. "Viem si predstaviť, že by to bola druhá najsilnejšia strana," usúdil Pehe. Prezident sa podľa svojho poradcu bude snažiť, aby nervóznu situáciu po voľbách zbytočne nepreťahoval. To však bude záležať na tom, ako sa vyvinú politické rokovania. Rozloženie síl dáva možnosť zostaviť pravo-stredovú koalíciu tvorenú ODS, KDU-ČSL a Úniou slobody, ktorá by mala nadpolovičnú väčšinu 102 kresiel. Luxovi ľudovci sa však bránia spolupráci s Klausovou ODS a preferujú spoluprácu so sociálnou demokraciou. Ďalšou možnosťou je preto koalícia ČSSD, KDU-ČSL a Únia slobody, ktorá by mala v novej snemovni 113 kresiel. Tú však odmieta Rumlova únia, ktorá sa nechce spájať s ČSSD. Vôbec najväčšiu podporu by v snemovni mala eventuálna veľká koalícia tvorená ČSSD a ODS, ktorá by mohla počítať so 137 hlasmi, čo by obom stranám bez ohľadu na názor ostatných umožňovalo prijímať ústavné zákony. Veľkú koalíciu však odmietajú obe strany s odôvodnením, že o tejto možnosti by sa dalo uvažovať snáď iba v prípade ohrozenia demokracie. Ak by však hrozil pat v zostavovaní vlády, ČSSD a ODS by boli schopné presadiť zmenu volebného systému na väčšinový, ktorý by v budúcich voľbách dal väčšie šance veľkým stranám. Vznik ďalších koalícií sa zatiaľ nejaví ako pravdepodobný. ČSSD s ľudovcami by mali menšinu 94 poslancov. ČSSD a KSČM by mali v 200-člennom parlamente 98 poslancov. Žiadna z parlamentných strán nechce z politických a ideologických dôvodov vytvárať akékoľvek otvorené či skryté spojenectvo s komunistami.
Autor: r
