Pred štyrmi rokmi na prvom zasadaní novozvoleného parlamentu koalícia schválila veľa „demokratizačných zmien“. Európska únia, Európsky parlament, ba aj USA nám zaslali „priateľské demarše“. Návrat spôsobov vládnutia spred noci z 3. na 4. novembra 1994 žiadala samozrejme aj opozícia. Asi pred dvoma rokmi podpredseda NR SR Augustín Marián Húska hovoril o tom, že demokratizácia nie je jednorazový skok, ale proces demokratizačných zmien, ktorých postup treba rozkrokovať. Počas uplynulých štyroch rokov som nespozoroval žiadne rozkrokované demokratizačné zmeny. Domnievam sa, že medzi zmeny na posilnenie demokracie nie je možné rátať „uvoľnenie“ poslanca Gauliedera z parlamentu, ani neprijatie zákona o používaní menšinových jazykov, či „vytesnenie“ opozície z riadenia aspoň niektorých parlamentných výborov, z kontroly SIS, Vojenskej spravodajskej služby, FNM, Rady pre televízne a rozhlasové vysielanie atď. K „demokratizačným zmenám“, ktoré boli za uplynulé štyri roky uskutočnené, môžeme prirátať nedodržiavanie uznesení Ústavného súdu, schvaľovanie zákonov poslancami koalície, ktoré sú v rozpore s ústavou, zrušenie druhej vlny kupónovej privatizácie a jej nahradenie rozdávaním majetku vopred vybraným záujemcom… Za zlatý klinec rozkrokovaných demokratizačných zmien možno označiť „úpravu“ referendového hlasovacieho lístka pánom ministrom vnútra tak, aby sme boli ušetrení (podľa jeho rozhodnutia) hlasovania o priamej voľbe prezidenta v rozpore s ústavou. A tak môžeme konštatovať, že v našej svojstojnosti pod vedením HZDS sme nespravili žiadny krok vpred.
ZDENO CHVALOVSKÝ,
Bratislava
