V živote som zažil veľa príkoria, ale sklamaný som bol iba v troch zlomových etapách života. Prvýkrát, keď som pochopil, že pochádzam z nežiaducej rodiny v ponímaní komunistov. Druhýkrát v roku 1968 po vojenskom zmarení nádeje pretvorenia komunistickej ideológie. Tretíkrát po zistení, že „zamatovú revolúciu“ nám naivným prebrali harcovníci z pozadia, ktorí boli dlhodobo pripravovaní špeciálnymi školeniami, školami a kurzami na takúto eventualitu. K zmareniu revolúcie neprišlo po roku 1989, ale po roku 1994. Žiaľ, k veslu sa dostali ľudia, ktorí v ničom nepripomínajú komunistov s „ľudskou tvárou“, ba naopak. Znovu sa mi chce kričať: Nie som ako oni! Mám holé ruky, podlomené zdravie, ale i pevné presvedčenie, že toto prechodné obdobie rýchlo ukončia voľby 1998. Ľuďom sa otvoria oči až po zistení, kto stál za únosmi, vraždami, rozkrádaním spoločného majetku, psychickým zastrašovaním, populistickým ohlupovaním časti národa a spoločnosti, kastovaním občanov, vedomým vytvorením veľkej vrstvy chudobných, vypaľovačmi a mafiami. Zabráňme tomu, aby sa v budúcnosti nehovorilo, že rok 1998 bol rokom tretej vlny vysťahovalectva do štátov EÚ následkom megalomanstva nesprávnej hospodárskej, sociálnej a morálnej politiky.

JOZEF HOZLÁR,

Nové Zámky