Hneď na začiatku vyhlasujem, že ma nikto nepodplatil, aby som vyjadril svoj názor. Škandál „podplácanie novinárov“ mi pripadá ako zlatá horúčka za odhalením a usvedčením potenciálneho nedemokratického prvku na slovenskej politickej scéne. Časť ľudí a novinárov venujúcich sa tejto kauze prežíva eufóriu z domnelo naplnenej túžby aktívne pociťovať fungovanie vyspelejšej demokratickej spoločnosti, do čoho zapadá vysporiadavanie sa s podvodníkmi. Vyzerá to, ako keby niektorí novinári hľadali svoj veľký prípad „Watergate“. Tým nechcem zmenšovať dosah a podstatu problému, ale faktom zostáva, že ak pripustíme neférovosť SDK, tak v porovnaní s väčšími podvodmi, ktorých je na Slovensku neúrekom, je iba učňovským nepodarkom. V tejto afére je nebezpečné uzatvárať unáhlené ďalekosiahle závery. Zrejme má novinárska obec veľmi dobrý dôvod pre budúcnosť vyjasniť otázku: V akom priestore sa môže pohybovať slobodne a demokraticky zmýšľajúci novinár, a čo sa považuje za podplácanie? Novinárom chcem ešte pripomenúť ich zodpovednosť pravdivým výrokom A. Einsteina: „Skôr zabiješ atóm ako klebetu.“

MARIÁN VÝBOH,

Zvolenská Slatina