Určite nie. Je to práca, ktorá sa ťažko zvládne za jedno volebné obdobie. Plazivá diktatúra zasiahla takmer všetky zložky našej spoločnosti. Ovládla štátnu správu, ktorú podriadila svojim záujmom na báze strachu z existencie. Centralizácia štátnej správy paralyzovala všetky riadiace štruktúry. Atomizácia štátnej správy vytvorila ozrutný byrokratický aparát, ktorý je neprehľadný a s centralizáciou rozhodovacích právomocí ťažkopádny v rozhodovaní. Táto plazivá diktatúra navrtáva všetky štruktúry spoločnosti. Na základe akéhosi dualizmu sa zakladajú nové organizačné štruktúry v odboroch, v ženskom hnutí, v mládežníckom hnutí, v radoch novinárov a inde. Je tu snaha o narušenie jednoty cirkvi. Všetky tieto štruktúry majú za cieľ štátnou mocou podporovanými programami vychovávať láske k vládnucej moci. Informačná blokáda vo verejnoprávnej televízii servíruje iba „správne orientované“ informácie, ktoré navádzajú atmosféru správnej politiky koalície a naopak zlej, ak nie protištátnej, politiky opozície. Neustále verbálne útoky na nezávislé médiá sú programom spravodajských relácií verejnoprávnej televízie. Odpor k plazivej diktatúre dostáva zvláštne formy. Zviditeľňujú sa v ňom skôr jednotlivci ako masy. V masových protestoch je málo odvahy. Zastrašovanie tu zohráva svoju úlohu. Strach o existenciu decimuje odvahu. Aj preto dnes len ťažko vieme oceniť morálny čin Pavla Hamžíka, či vojaka, ktorý odmietol podpísať prísahu. A čo mnoho statočných novinárov, ktorí riskujú svoju bezpečnosť v záujme pravdy? Diktatúra sa doplazila takmer na vrchol. Schválila si k tomu volebný zákon a mädlí si ruky. Štátnych úradníkov sa na základe zákona podarilo vpašovať do riadenia volieb. To je hádam už iba krok k tomu, aby sa v prípade potreby, počas noci mohli vybrať z trezora tie správne hlasovacie lístky. O tom, že všetko je v poriadku, bude presviedčať verejnoprávna televízia. Tento stav je hanbou takého civilizovaného štátu. Tú hanbu odvážni muži vyniesli na najvyššiu horu sveta. Možno nechtiac máme ďalšie svetové prvenstvo. S odvahou sme spojili ohavnosť. Treba len pevne veriť, že príslovie o tom, kto vysoko siaha, je pravdivé.
PhDr. JURAJ ŠAMUDOVSKÝ,
Strážske