Dilemu súčasného Slovenska vidím v hľadaní priority medzi tým, čo zjednodušene možno pomenovať ako „porážka Vladimíra Mečiara“ a medzi trpezlivým vytváraním stabilného demokratického systému. V prvom rade často zabúdame, že sa neusilujeme poraziť istého Vlada Mečiara - ale mečiarizmus, systém, ktorý nadviazal na svet antidemokratického, totalitného štátu desaťročia deformujúceho myslenie a konanie jeho obyvateľov. Spoločnosť sa naučila mať nepriateľa, ba dokonca intenzívne šírená nenávisť sa mala stať hnacím motorom pokroku, hodnota slova a činu sa posudzovala podľa toho, či bola osožná tej-ktorej správnej politickej strane, človek sa strácal za hradbou straníckej ideológie, to, čo mu odjakživa bolo blízke - svet duchovných hodnôt, priateľstva, vzájomnej solidarity nahradilo šedivé blato reálneho socializmu so snahou urvať si čo najviac pre seba, prispôsobiť sa požiadavkám „tých hore“, nestarať sa o ich správanie, do ničoho sa nemiešať a mať svoj pokoj. Taký bol pohľad na svet väčšiny z nás v čase pádu bývalého režimu a takéto videnie sveta vytvorilo i mečiarizmus. Súčasný český katolícky mysliteľ Tomáš Halík použil kdesi peknú metaforu - svitanie mení svet nie tým, že na oblohe pribudne nový predmet - slnko, ale tým, že zrazu všetko vidíme inak ako v noci. My sme si na sklonku roku 1989 mysleli, že svitá, že sme sa zo dňa na deň ocitli v demokratickom svete, a teraz sa nám vďaka mečiarizmu zase zdá, že to iba na našej politickej oblohe pribudlo zopár nových predmetov a náš svet vlastne ostal takým istým, akým bol v noci. Ako teda riešiť dilemu, či je dôležitejšie poraziť mečiarizmus alebo vytvárať stabilný demokratický systém, založený na slobodnej súťaži a spolupráci klasických parlamentných strán? Jedno s druhým asi súvisí, otvárať okná lúčom vychádzajúceho slnka je rovnako dôležité ako otvárať oči a dvíhať sa z postele. Ak SDK má ambície napomáhať jednému i druhému, musí sa predovšetkým chrániť pred mečiarizmom (akým by bolo i kupovanie si verejnej mienky), v žiadnom prípade si nesmie myslieť, že teraz sa práve ona stáva tým slnkom, a možno najviac zo všetkého sa musí naučiť rešpektovať svoju vnútornú rôznorodosť, autonómnosť strán, z ktorých je vytvorená. Je veľmi dôležité, ako dopadnú tohtoročné voľby, ale vari ešte dôležitejšie je, aby náš svet bol osvetľovaný prirodzeným svetlom, a nie svetlom straníckych reflektorov.

PAVEL STANO, Nový Smokovec