na milión rôznych spôsobov: od lacných špagiet s olejom, cesnakom a štipľavou paprikou až po náročné jedlá s morskými špecialitami. Pravý Talian by pritom nikdy nedal do úst kečup (používa sa výlučne čistý paradajkový pretlak!) a nevyhnutnými prísadami sú olivový olej a parmezán či peccorino (tvrdý ovčí syr). Na vidieku sa môžete stretnúť aj s reštauráciami, ktoré si „pastu“ vyrábajú samy po domácky. Čuduj sa, svete, ich najvychýrenejšia domáca „pasta“ tvarom a chuťou úplne pripomína naše rezance! Pizza vznikla podobne ako naše osúchy zo zvyškov chlebového cesta, ktoré si chudobní rybári vylepšovali tým, čo im dalo more, teda kúskami slaných rýb. Pochádza od Neapola a tá najznámejšia sa volá Margherita - podľa miestnej kráľovnej, ktorej sa zunovali dvorské jedlá a chcela na obed čosi ľudové. Zavolali najlepšieho miestneho pekára a ten sa rozhodol pripraviť pre ňu pizzu, na ktorú dal paradajkový pretlak a plátky čerstvej mozzarelly. Pravú neapolskú pizzu spoznáte podľa toho, že je veľká ako koleso od voza a tenučká ako list papiera. Čím severnejšie či južnejšie od Neapola, tým je miestna pizza hrubšia a podobá sa viac slanému koláču ako pravej neapolskej pochúťke! (jk)