Aj príjemné spomienky na Bratislavu spred siedmich rokov, keď na prehliadke francúzskych filmov osobne uviedla premiéru snímky Bývajú také dni, zohrali úlohu pri rozhodnutí francúzskej herečky Annie Girardotovej zúčastniť sa na šiestom ročníku festivalu Art Film v Trenčianskych Tepliciach. Do dejiska festivalu, kde strávi celých osem dní, zavítala včera tesne pred jeho slávnostným otvorením. Denník SME si však na ňu spolu s Michaelou Jurovskou z organizačného štábu festivalu Art Film počkal už popoludní na letisku v rakúskom Schwechate, kde tri minúty pred 15. hodinou dosadla pravidelná linka Paríž - Viedeň spoločnosti Air France. Z dverí letiskovej haly vyšla čiperná postava, ku ktorej si možno domyslieť už iba cigaretu alebo pohár kvalitného vína. Stále taká istá dáma, akej známa tvár je zapísaná v pamätiach divákov z filmov Niet dymu bez ohňa, Najcennejšie, čo mám, Prežiť si svoje peklo, Nežné kura či Čierny talár pre vraha. „Vo východnej Európe, špeciálne v slovanských krajinách, sa cítim ako doma. Viem, že ma tu ľudia majú radi a je mi tu dobre,“ vyhŕkla zo seba cestou k autu. Nevšimla si pritom, že šofér jej už stihol naložiť všetku batožinu, vrátane tašky, ktorú ešte pred chvíľou držala v rukách. „Bože, kde mám všetky kufre?“ obrátila pohľad, neignorujúc ďalšie otázky. „Cestujem vždy takto na taliansky spôsob,“ rozhodila rukami a zostala bezradne stáť, kým sa neubezpečila, že je všetko v poriadku. V tom momente začala temperamentne chrliť v taliančine a spomínať na akýchsi Kanaďanov, s ktorými mala do činenia ešte v Paríži a poriadne šťavnato im musela vysvetliť, aby jej dali pokoj. Legenda, ktorá po pôsobení v kabaretoch a divadlách debutovala vo filme Trinásti za stolom (1955) a v roku 1968 vo filme Čoskoro bude koniec sveta si zahrala aj po boku Ivana Palúcha, potom ešte zakričala, že svoj program v Tepliciach necháva na usporiadateľov. O tom, že sa naň teší, nebolo najmenších pochýb. DALIBOR HLADÍK