Napriek tomu, že má už "Kristove roky" prišiel na štart do Trnavy, ale napokon lekár usúdil, že je ešte priskoro, aby sadol do sedla, a tak zostal iba ako divák.
# Dôvod?
"Na pretekoch Okolo Rakúska ma začala bolieť chrbtica. Odjazdil som v bolestiach prológ a dve etapy, ale potom som zliezol. Ešte nie som v poriadku, chrbtica ma pobolieva, nemôžem riskovať."
# Na tieto preteky máte dobré alebo zlé spomienky?
"Viac dobré, darilo sa mi v etapách, v roku 1988 som ich vyhral celé. Mám na ne dobré spomienky, bývala tu správna atmosféra. Teraz presne po desiatich rokoch som iba ako divák."
# Ako sa vám darí v sedle a dokedy ešte mienite jazdiť?
"Som spokojný, vlani som vyhral za sezónu v piatich pretekoch, čo je asi norma na moju spokojnosť. Teraz mám za sebou jedno víťazstvo, ale do konca sezóny je ešte ďaleko. Prídem aj na Okolo Slovenska, tam by sa niečo mohlo podariť. A budúca sezóna by mala byť moja posledná."
# Jazdí ešte niekto z vašich vrstovníkov zo Slovenska, poznáte terajších slovenských cyklistov?
"Už jazdí iba Miro Lipták, ostatní nie, z mladších poznám Valacha, Dvorščíka."
# V čom je podľa vás príčina, že je na Slovensku tak málo cyklistov?
"Chýba motivácia a podmienky. Je to ako na kolotoči. Najskôr musia byť preteky, veľa pretekov, aby sa rozšíril pelotón, potom podmienky, materiál a peniaze. A tak to ide dookola. Toto na Slovensku chýba. Škoda. Za mojich mladých čias bola konkurencia, pretekalo sa na ostrie noža a z toho klíčila aj kvalita."
# Chodíte často do rodného Kežmarku?
"Raz do roka. Niet viac času."
# Kde ste sa natrvalo usadili?
"Bývam vo svojom dome v Brne v časti Čierna Hora, v "slovenskej kolónii". Mojím susedom je Janko Svorada, z tejto časti vyšiel terajší riaditeľ Pretekov mieru Pavel Doležel."
# Pôjdu vaši synovia vo vašej stope?
"V tej idem iba ja a manželka Štěpánka, ktorá bola a je učiteľka. Starší syn Lukáš sa po skusoch na bicykli dal na hokej a mladší Tomáš na bejzbal."
