Počúvajte, čo sa raz stalo: istý chlapík mal obchodné rokovanie. A pretože to bolo veľmi dôležité rokovanie a obe strany si od neho sľubovali veľké veci, za miesto svojej schôdzky zvolili najnoblesnejší podnik v meste. Volalo sa to Zelený ihlan, pretože to bola špicatá miestnosť na najvrchnejšom poschodí najvyššej budovy v meste. Vládlo v nej príjemné zelenkasté šero a bolo tam nehorázne draho. Personál však nerobil nijaké drahoty a bol náchylný k mnohým službám. Chlapík sa dopravil taxíkom k najvyššej budove v meste a vošiel dnu. Privolal si výťah, ktorý mal iba jednu zastávku - Reštauráciu Zelený ihlan. Rýchla cesta z prízemia až na dvadsiate poschodie bez medzipristátia. Výťah bol elegantný a luxusný. Sám pripomínal kanceláriu nejakého dôležitého šéfa. Bola tam pravá koža, ktorá imitovala imitáciu kože a pravý mramor, ktorý bol imitáciou imitovaného mramoru. A boli tam zrkadlá. Chlapík bol zvyknutý na všeličo, ale to s tými zrkadlami bolo naozaj veľmi vynaliezavé. Zrkadlá boli na troch stenách pohyblivého kvádra, ktorý predstavoval výťah. Chlapík si rutinovane skontroloval účes, striasol neviditeľné nitky zo saka, napravil kravatu a oblizol vyschnuté pery. A potom sa pozrel do bočného zrkadla. V tom zrkadle videl ďalšie zrkadlo a v ňom ďalšie, v ktorom bolo ďalšie zrkadlo... Nikto zatiaľ nespočítal, koľko zrkadiel sa zmestí do jedného zrkadla. Chlapík bol fascinovaný. Celkom zabudol na všetko, čo ho čakalo. Pozeral sa do tých zrkadiel, ktoré vytvárali jednu dlhú, nikde sa nekončiacu chodbu. Áno, to je ten správny výraz! Bola to chodba. Zrkadlová chodba. Možno ste si doteraz mysleli, že výťahom sa dá ísť iba hore alebo dolu. Ale chlapík urobil ohromujúci objav: výťahom sa dá ísť aj napravo a naľavo. Pretože aj na jednu, aj na druhú stranu boli dlhé zrkadlové chodby. Keď si začnete so zrkadlami, nemusí sa to skončiť dobre. Zrkadlá klamú. Stiahnu vás do svojich hlbočín ako zradný vír. A hĺbka zrkadiel je nekonečná. Chlapík sa začal potiť. Jeho vnútro veľmi presne tušilo, čo si jeho vedomie ešte neuvedomovalo: je stratený. Nech urobí čokoľvek, je stratený. Teraz už nešlo o jednu hlúpu schôdzku a pobabraný kšeft. Teraz mu išlo o krk. Nakoniec nevydržal a urobil to, čo musel urobiť. Vykročil do jednej z tých chodieb, ktoré tvorili naskladané zrkadlá. Možno to bola tá naľavo, možno tá napravo. To je jedno. Pretože ani ľavá, ani pravá chodba nebola tá pravá. Nech by sa pohol kamkoľvek, vykročil by nesprávnym smerom. So zrkadlami človek nevybabre.