historického času. Výstava, ktorá tieto ikony a tento čas prezentuje, má názov Štiavnické detaily. Jej inšpiráciou je historická Banská Štiavnica. Z celistvosti jej veľkých dejín vyberá maliar fragmenty, ktoré sa stávajú sugestívnymi ikonami plynutia času a dejín tohto starobylého mesta. Autorove banskoštiavnické detaily, obrazy, akvarely i pôsobivé, lavírované kombinované techniky sú ako magické okná i brány, cez ktoré prechádzajú už trochu nejasné odkazy minulosti k dnešným i budúcim adresátom. Tieto ikony času sú transcendentálnym duchovným posolstvom, ktoré ako tunel a špirála závratí spája minulé s prítomným a budúcim. Umenie i maliarsky program M. Vidu akcentuje prvky vizionárske i fantazijné. Jeho prejav je reflektívnou reflexiou pocitov, zážitkov i poznania, ktoré nesúvisí iba s vonkajším povrchom predmetov a vecí, ale viaže sa s vnútornou podstatou javov, ktoré tieto "veci" - hmotné i duchovné stvorili. Jeho tvorba nezobrazuje status quo daného motívu, ale plynutie jeho existencie v kategóriách historického času a dejinného priestoru. M. Vida nemaľuje bytie banskoštiavnických detailov, ale ich vedomie, do ktorého sa ako do citlivej matrice vtlačili všetky tie vlny rokov a stáročí i štruktúry vrások a stopy krokov osudu, sprevádzajúcich lesk i biedu mesta. Realistickú maliarsku podobu a topografiu Banskej Štiavnice vytvorili už v polovici storočia jej umelci E. Gwerk, J. Kollár, či J. V. Pituk. V osemdesiatych rokoch prenikol s vášňou romantika, symbolistu a expresionistu do Banskej Štiavnice, na jej povrch i do podzemia (a neskôr aj do vzduchu) maliar Ladislav Berger. Boli aj ďalší, ktorí stvorili a tvoria tiché pocty i lyrické obrazy Banskej Štiavnice. Marian Vida však na svoj banskoštiavnický oltár umiestnil ikonu duše, citu, úcty a viery v niečo, čo ako hodnota zeme i človeka prežije pád aj tou najhlbšou priepasťou času. V tom čase sa aj banskoštiavnické detaily menia na veľký celok historickej Banskej Štiavnice.
Autor: Bohumír Bachratý (Autor je výtvarným teoretikom a
