BRATISLAVA (SME - sp, rf) - Plánovanú fúziu štyroch najväčších finančných ústavov ohlásenú premiérom V. Mečiarom označili analytici a ekonomickí experti v súčasnosti za neperspektívny krok, ktorý nevyrieši problémy bankového sektora a má skôr slúžiť skupinovým záujmom blízkym vládnej koalícii. Premiér Mečiar totiž v utorok oznámil, že sa pripravujú kroky na zlúčenie Slovenskej poisťovne (SP) s Investičnou a rozvojovou bankou (IRB) a Všeobecnej úverovej banky (VÚB) so Slovenskou sporiteľnou (SLSP). Vysoký podiel zlých úverov, chyby manažmentu i priateľská politika Národnej banky Slovenska (NBS) voči dcérskym spoločnostiam zahraničných bánk v SR podľa Mečiara spôsobujú oslabovanie pozícií slovenských bánk. Hovorca NBS však v reakcii pre SME povedal, že nevie, čo myslel premiér pod "priateľskou" politikou NBS. Líder opozičnej SDK M. Dzurinda označil snahy o fúziu bánk za "holý nezmysel". Podľa neho ide o krok, ktorým chce vláda V. Mečiara "spriemerovať ešte aj to dobré, čo ako-tak v slovenskej ekonomike dýcha". Ekonóm P. Karász SME povedal, že problém bankového sektora v SR je daný zlým úverovým portfóliom. "Z hľadiska riešenia úverového portfólia fúzia význam nemá. Bola by perspektívna, keby sa najprv vyriešilo úverové portfólio, banky by sa sprivatizovali, a potom by došlo k fúzii. Tým by vznikol bankový subjekt v regióne konkurencieschopný. V tomto prípade by som fúziu považoval za perspektívnu," uviedol Karász.
Ak by sa podľa neho spojili banky ešte do volieb, problém bankovníctva by sa týmto unáhleným krokom nevyriešil, skôr naopak, ešte viac skomplikoval. "Keď sa jedna nezdravá a jedna čiastočne zdravá banka zlúčia, tak sa problém zlých úverových portfólií znásobí. Fúzia nemôže slúžiť skupinovým záujmom, ale záujmom ozdravenia a zvýšenia konkurencieschopnosti," dodal. "Pripadá mi to, ako keby niekto chcel spojiť chromú banku s krívajúcou. Z toho určite žiadny bežec nebude," poznamenal ekonomický expert SDK I. Mikloš. Podľa analytikov zmysluplný prístup k problémom bánk je daný ozdravením ich úverového portfólia a následným vstupom strategických investorov zo zahraničia. Za "takmer vražedný útok" na Slovenskú poisťovňu a jej rezervy označil pre agentúru SITA spojenie tejto inštitúcie s IRB nemenovaný bankový analytik. Práve najproblémovejšou bankovou inštitúciou sa ukazuje IRB, ktorá je od decembra minulého roka v nútenej správe. Koncom roka 1997 sa problémy v IRB vyhrotili a banka už nemala hotovosť na plnenie svojich záväzkov. Od začiatku nútenej správy IRB jej NBS poskytla sumu presahujúcu 12 miliárd korún. Začiatkom apríla dalo vedenie NBS asi stostranový materiál o IRB - podozrenie zo závažnej, až trestnej činnosti - na finančnú políciu. Problémy IRB vyplývajú ešte z čias komplexnej bytovej výstavby a začiatku úverovania výstavby JE Mochovce, keď banka požičiavala peniaze na tieto účely, ale v štátnom rozpočte sa potom "nenašli" prostriedky na kompenzáciu týchto nevýhodných úverov. Vzhľadom na zachovanie vplyvu ekonomických skupín, blízkych súčasnej moci, by rýchlosť fúzie bánk mohol ovplyvniť aj možný neúspech HZDS v parlamentných voľbách. Šéf DMD Holding a bývalý minister financií Mečiarovej vlády J. Tóth sa domnieva, že k fúzii bánk by mohlo dôjsť ešte do jesenných volieb. Prezident VÚB J. Gabriel si však myslí, že pôjde o proces trvajúci niekoľko rokov. Podobný názor vyslovil aj exminister financií J. Dančo. Podľa neho formálne možno takýto krok uskutočniť v krátkom čase, reálne sa však nič nezmení. Na otázku, či môže dôjsť k situácii, že by fúzovali iba "zdravé" časti bánk, J. Dančo podotkol: "To by bola nádherná špekulácia na účet občanov. Keby sa zlé portfóliá presunuli do štátnej banky, museli by to zaplatiť občania."
Autor: SME - sp, rf
