e, že to nie je pravda. Vyjadrenie prezidenta Jeľcina, ktorý si veľmi želá víťazstvo V. Mečiara vo voľbách, v nás vzbudzuje strach. Neradostná budúcnosť čaká mladých Slovákov, ak sa toto Jeľcinovo želanie splní. Historická hrozba "ak nás nevezmú na Západ, pôjdeme na Východ" by mala v hrdom národe vyvolať búrku nevôle. Zatiaľ ju nevidno ani u opozičných politikov, ktorí si nevidia na špičku nosa. Jeľcin a Žirinovskij dobre vedia, o čom hovoria. Každý, kto si myslí, že z Východu k nám speje prosperita, má v hlave málo šedej hmoty. Odtiaľ k nám exportujú len biedu, lebo tej majú najviac. Nad vodou ich držia iba náleziská ropy a zemného plynu, ktoré majú ako dar nebies. Inak to už vyzerá s tým, čím sa majú prezentovať sami. Iba tak sa môže stať, že na sklonku tisícročia, ruskí pracujúci nedostanú za 1/2 roka mzdu, a keď ju dostanú, tak v podobe naturálií (napr. cestovné lístky na MHD). Niet preto divu, že zem je prehriata revoltou. Ako politik národa by som sa veru hanbil, že takýto politik mi fandí a vidí vo mne svojho spojenca. A dohody s ním? Sú to dohody medzi mocným a bezmocným, lebo takých má každá vrstva. Áno, vrátili sme sa z polcesty na Západ a ideme opačne. Naša zem ešte tridsať rokov po príchode tankov stoná a plače nad nevinne vyliatou krvou tých, čo chceli žiť. Tak chceli žiť, až obetovali vlastné životy a nám je to ľahostajné. Aj o tom sú "výhodné zmluvy" s Východom, aj o tom sú časté návštevy našich politikov v krajine, kde zajtra bolo už včera. Áno, zajtrajšia bieda a utrpenie vlastného ľudu boli už včera. Pred desiatimi rokmi sme pri návšteve Rakúska iba bledli závisťou, kde je táto na Západe chudobná krajina a kde sme my. Spomínam si, že v šesťdesiatych rokoch moji známi posielali svojim príbuzným v balíkoch do Viedne brikety, aby prežili zimu...
Autor: JOZEF ŠKVARENINA, Nedanovce
