BRATISLAVA (SITA) - Peter Steinhübel, ktorý sa vydáva za albánskeho honorárneho konzula, vlastní falošný albánsky pas. Albánska strana zároveň informovala, že P. Steinhübla nikdy nemenovala za honorárneho konzula. Informáciu albánskeho veľvyslanectva v Prahe agentúre SITA včera potvrdil tlačový odbor ministerstva zahraničných vecí (MZV SR). Albánske veľvyslanectvo diplomatickou cestou oznámilo, že "MZV Albánska nemenovalo žiadneho honorárneho konzula v SR". Ďalej oznámilo, že "občan SR Peter Steinhübel je držiteľom falošného albánskeho diplomatického pasu". Denník Pravda koncom mája ako prvý priniesol informáciu, podľa ktorej osoba "P.S. disponuje diplomatickým pasom, ktorý vykazoval známky pravosti, takže (pri prechode štátnych hraníc) nebol právny dôvod neumožniť mu vycestovanie do zahraničia". V rozhovore pre Nový Čas P. Steinhübel 30. mája 1998 vyhlásil, že bol menovaný honorárnym konzulom Albánskej republiky v Slovenskej republike. "Diplomatický pas mi vydala albánska vláda asi pred mesiacom a momentálne čakám na agrementáciu v SR," uviedol P. Steinhübel, prezývaný Žaluď, v rozhovore. Ako dodal, formuláciu, že mal pas, ktorý vykazoval známky pravosti, berie ako hrubú urážku konzula inej republiky na Slovensku. "Veď ak by nebol pas pravý, mal by som na hraniciach problémy," zdôraznil. Už 28. mája agentúra SITA informovala o tom, že Albánsko nepožiadalo ani o zriadenie honorárneho konzulátu na území Slovenskej republiky, čo je prvou podmienkou pre menovanie honorárneho konzula. Peter Steinhübel preto nemohol očakávať ani exequatur (súhlas). Jeho vyhlásenia boli v rozpore s čl. 4 Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch. Podľa neho musí vysielajúca krajina, ktorou je v tomto prípade Albánsko, požiadať najprv o zriadenie honorárneho konzulátu. Až v prípade súhlasu prijímajúcej strany môže následne požiadať o exequatur pre konzula. Vysielací štát musí k nóte, ktorou žiada o jeho schválenie, pripojiť tzv. konzulský patent. Celý postup nie je časovo limitovaný, ale zvyčajne netrvá dlhšie ako dva mesiace. Každé ministerstvo zahraničných vecí žiadosti zvažuje a v prípade akýchkoľvek pochybností môže jeho schválenie konzultovať aj s ostatnými rezortmi vrátane ministerstva vnútra.