V príjemnom melodickom tóne sa nesie desať piesní debutového sólového albumu modelky a teraz už aj speváčky Ivany Christovej, ktorý na vlastné náklady vydal jej manažér Ján Šeminský a ktorý na trhu distribuuje vydavateľstvo PolyGram. "Je to pohodová hudba, pri ktorej sa dá príjemne zaspávať alebo stráviť večer vo dvojici. Piesne sú mojou osobnou výpoveďou o pocitoch z minulosti, o láskach i rozchodoch. Keď som mala 19 rokov, počúvala som predovšetkým tvrdý rock. Verím, že aj žáner mojich piesní sa bude ešte formovať, ale teraz odzrkadľuje momentálnu náladu a životnú polohu. Chce ponúknuť relax a oddych v našom živote plnom stresov," hovorí Ivana Christová pre SME a na otázku, či teda vzhľadom na atmosféru albumu má teraz svoje pokojné obdobie, sa iba pousmeje: "Zatiaľ som ho ešte nikdy nemala, ale človek po ňom stále túži. Keby som mala pokojný život, možno by som tvorila nabitú muziku." Nápad nahrať album považuje Miss Československo 1989 skôr za náhodný. "Keď som si prezerala novinové články z roku 1989 v kronike, ktorú mi robí mamka, zistila som, že som vtedy ako čerstvá miss vyhlásila, ako túžim vydať svoju vlastnú platňu. Asi to bol môj stály sen, ktorý sa neskôr potlačil tým, že som začala naplno pracovať ako modelka. Venovať sa dvom veciam naraz asi nie je to najlepšie. Intenzívnejšie som sa týmto plánom zaoberala posledné dva-tri roky, no nestretla som autora, ktorého tvorba by mi vyhovovala. S kamarátkou Debrou, ktorá práve končila európsky modeling a vracala sa domov do Austrálie, sme raz sedeli doma, púšťali sme si cédečka a pospevovali si. Keď ma počula, povedala mi - ty musíš spievať. Tak to vzniklo. Na Slovensku som potom stretla priateľku Gabiku, povedala som jej o svojom projekte, ona zorganizovala stretnutie so spevákom Marcelom Palonderom a čoskoro nato vzniklo naše spoločné dueto Sweet Love. A keďže Marcel a producent Henry Tóth sa zhodli na tom, že sa môžeme pustiť do celého albumu, začali sa písať pesničky," pokračuje Christová. Hudbu zložila spomínaná dvojica spolupracovníkov a pod texty sú s Ivanou podpísaní J. Urban a K. Korceková.
V časti pasáží Christová nezadrží svoj temperament, ale stále prevažuje pokojná hudobná nálada. "V tom čase som sa rozišla s mojím priateľom a zákonite sa musel v tvorbe odraziť vnútorný smútok a melanchólia. Ale aj dúfanie, že opäť príde to pekné. Keď som si zobrala demonahrávky a začala písať texty, akoby samo to vo mne prichádzalo. Zachytávala som svoje nabitie energiou a zakončovala ho na papieri. Ako sa tvrdí v múdrych knihách - napíš si to na papierik, potom ho rýchlo spáľ a všetko zlé odíde. Ja som to preniesla na CD, ktoré je takou mojou uzavretou životnou kapitolou, mojím desaťročím. Pýtali sa ma, či som pritom myslela na trh, pre ktorý album pripravujem. Nie. Vždy som myslela na to, čo cítim, na osobný názor. Ak niečo vzniká s takýmto pocitom a s vierou, ľudia tomu ľahšie uveria, než keby to malo byť stavanie sa do polohy, v ktorej ma chce niekto vidieť," uvažuje. So smútkom a s problémami sa Ivana Christová vyrovnáva množstvom práce. "Každá bolestná skúsenosť vás spočiatku zabije. Potom sa sily zmobilizujú a vo vnútornej bolesti vás ženie niečo tvorivé a lepšie. Aj ja najprv zomriem aspoň na tri dni, v ,depke sa vyplačem, posilní ma to a idem ďalej. Snažím sa zabojovať."
Zatiaľ čo modeling je väčšinou prezentácia "niekoho iného", značky či ľudského typu, teraz šlo o výhradnú prezentáciu samej seba. Ivana priznáva, že meno a kontakty spojené s prácou modelky človeka posúvajú a približujú k možnosti preraziť aj v inej sfére činnosti, ale zároveň dodáva, že svoju úlohu musia zohrať ambície a nevyhnutná dávka talentu. Hoci, i podľa nej sú mnohí talentovaní ľudia, ktorí jednoducho šancu nedostanú. Svet modelingu je krutý a vstup doň pre často veľmi mladé dievčatá býva príliš skorým štartom. "Naozaj je nesprávne, že ako modelky začínajú 14-15-ročné dievčatá. Ja som začala ako 19-ročná, a keď som prišla do New Yorku, aj tak som si pripadala ako Alenka v krajine zázrakov. Dievčatá síce dnes dospievajú skôr ako moja generácia, ale sú mladé, manipulovateľné a ľahko ovplyvniteľné. A agentúram to vyhovuje, urobia si z človeka to, čo z neho chcú mať." O svojich prvých kontaktoch so štúdiovým spevom Ivana Christová vraví: "Bol to strašný zážitok. Keď som si po prvýkrát nasadila slúchadlá, bolo to nezvyčajné. Nahrávali sme skladbu So Alone, zaspievala som ju na prvý raz a povedala som si, že som frajerka. Potom som si to vypočula a mierne som rozkopala nerozkopateľné dvere v Bontone. Vôbec sa mi to nepáčilo. Chlapci v štúdiu boli veľmi trpezliví, nikdy nepovedali, že je to zlé, ale iba, že by sme to mohli skúsiť ešte raz. Na albume je najkrajšie, že vznikol spontánne. Keď si o pár rokov zaspievam hravo a bez problémov, možno si poviem, že prvá platňa bola najlepšia. Tým, že pri nej bolo veľa smiechu aj veľa plaču a bolo to krásne." Začiatkom novembra by malo prísť na rad Christovej koncertné turné po 18 mestách Slovenska a Českej republiky. Detaily programu komorného charakteru s hosťami a v prekvapujúcom štýle si však zatiaľ drží ako tajomstvo.
FOTO: Snímka Ivany Christovej z obalu sólového albumu.
Autor: SME, FOTO - IVONA OREŠKOVÁ
