m a Adamom v Nitre. Je členom Slovenskej výtvarnej únie, Združenia grafikov G Bod a Združenia N `89. Z významných zahraničných ocenení z 90. rokov spomeňme: hlavnú cenu zo súťaže Žena v exlibris (Kyjev, 1993), Grand Prix `93 na Bienále exlibris v Havířove (ČR), medailu za najlepšiu koleciu na 20. Bienále exlibris v poľskom Malborku (1994), čestné medaily na VI. a VII. bienále malých grafických foriem v poľskom Ostrówe Wielkopolskom (1995, 1997), cenu spoločnosti Charbonnel na výstave Exlibris XXI. storočia v Paríži (1996) a cenu na IX. bienále malých grafických foriem v juhokórejskom Soule (1996).
Nitriansky výtvarník Karol Felix patrí k sledovaným umelcom súčasnej výtvarnej scény na Slovensku. Len nedávno sa skončila tomuto absolventovi legendárneho oddelenia prof. A. Brunovského autorská výstava v galérii Epreuve d`Artiste v Antverpách, ktorá sa stretla s pozitívnym ohlasom u belgického publika, minulý týždeň ako spoluautor krstil v Ponitrianskom múzeu unikátnu bibliofíliu Benca-Felix-Hammel-Horniak. Prezentácia bola sprevádzaná kolektívnou výstavou I. Bencu, K. Felixa a F. Horniaka, na ktorej Felix okrem svojej voľnej grafickej tvorby predstavil aj svoju známku Vodný kolový mlyn - Jelka, ktorá sa stala najkrajšou slovenskou poštovou známkou roku 1997. A to nespomíname množstvo kolektívnych ďalších paralelných zahraničných výstav, ktoré K. Felix svojou maliarskou i grafickou tvorbou obosielal. "Aspoň mám pocit, že nezleniviem," povedal pre SME na margo svojej vyťaženosti K. Felix vo svojom nitrianskom dome-ateliéri. "Profesor Brunovský nás viedol k plnému nasadeniu - a to vo všetkých oblastiach. Známa je však aj jeho myšlienka, že nápad a prípadný úspech si treba odsedieť. Múza prichádza k pripraveným. Predstava romantického typu, že umelecká tvorba je čiste bohémskou záležitosťou, je síce lákavá, ale s realitou nemá nič spoločné. Treba robiť, robiť, robiť a potom inšpirácia občas aj príde. Oceľové zadky, ako o nich hovoril profesor Brunovský, však nesmú byť účelom, lebo pokiaľ budem samoúčelne ukazovať, aký som technický virtuóz, tak všetko ostatné zhasne." Karol Felix vo svojich grafických listoch, ale i maľbách demonštruje profesorovu sentenciu, že "najlepší z mojich žiakov sa mi v ničom nepodobajú". Felixov nový uhol pohľadu vychádza najmä v rozchode s dominantným pôsobením deformovanej figúry, ako aj v príklone ku geometrizácii formy. Výrazným prvkom je moment, ktorý vzdialene pripomína film Michelangela Antonioniho Zväčšenina. Z reality alebo predchádzajúcich listov si autor vyzväčšuje istý znak, ktorý sa v novom obraze stáva nosným. Ako hovorí sám K. Felix, je jedno, o aký východiskový tvar ide. "Prichádzam tak k niečomu, čo zjednodušením nadobudlo vlastnú mágiu. Hoci tvar môže byť aj abstraktný, vo chvíli, keď sa stáva dominantným, hrám sa s ním ďalej. Napríklad zisťujem, do akej miery je nosný veľkosťou - či pôsobí len v komornej veľkosti alebo nestráca svoju atmosféru ani vo veľkom formáte... O finálnej podobe mám často len hrubú predstavu a v priebehu procesu môžem prísť k úplne niečomu inému. Pôvodný koncept sa stratí a náhodou sa čosi nájde, podobne, ako sa to stalo v prípade Antonioniho fotografa. V tom je umenie fascinujúce a diskusie, nakoľko má dnes zmysel grafika alebo závesný obraz, strácajú pre samotného tvorcu zmysel. Ak chce, tak to bude robiť aj v roku 3000 a hocikto si môže o tom rozprávať, čo chce." Vyťaženosť Karola Felixa pokračuje aj v nasledujúcich dňoch. Už v piatok 19. júna sa predstaví na samostatnej výstave v Galérii Na Námestí v Topoľčanoch, po ktorej opäť nasleduje nikdy nekončiaci príbeh dôverných rozhovorov s múzami...
FOTO: Karol Felix vo svojom nitrianskom ateliéri.
Autor: ĽUDO PETRÁNSKY ml., FOTO SME - ALAN HYŽA
