technika. A nemôžem zabudnúť na pohyb, ktorým hýrili takmer všetci hráči. V tom bol veľký rozdiel oproti Talianom. V porovnaní s hrou Chile bola tá talianska na prvý pohľad pomalšia. V útoku sa do striedania spoliehali na Vieriho, a to je pri tomto mužstve a v dnešnom futbale málo. Ja som si do polčasu nevšimol, že by sa niektorý iný hráč, okrem Vieriho, napríklad zo stredu poľa, dostal do gólovej šance, alebo na dostrel brány súpera. Pre mňa teda nebol zvrat z 0:1 na 2:1 na prospech Chile prekvapením, hoci podľa predzápasových teórií by mal byť. Juhoameričania sa presadili hrou, ktorú predvádzali pružne a dynamicky. Častejšie sa dostávali do šancí a pri góloch vyťažili zo spomínanej pružnosti v hlavičkových súbojoch, aj pri góloch. Obrovská pohyblivosť a forčekovanie celého mančaftu po celom ihrisku, to je moderný futbal, a taký sa páči aj mne. Nebojácnosť a dôraz platia aj na vychýrenú techniku. Ak Chile niečím v tomto stretnutí prekvapilo, tak dovozom futbalovej moderny spoza mora do Európy. A na to vlastne aj MS, ako svetová prehliadka futbalu, sú."

Autor: ja