Nemecký kancelár Helmut Kohl sa včera pri návšteve Poľska dôrazne vyslovil pre čo najrýchlejšie začlenenie Poliakov do Európskej únie. "My, Nemci, budeme vždy podporovať želanie našich poľských sesedov, aby ich čo najrýchlejšie prijali do Európskej únie," povedal Kohl pri slávnostnom otvorení Medzinárodného mládežníckeho strediska v Dolnom Sliezsku. Stredisko je umiestnené v bývalom sídle pruského generála Helmuta von Koltkeho, ktoré slúžilo ako miesto pre stretnutie protifašistických bojovníkov za nemeckej okupácie Poľska počas druhej svetovej vojny. Nemecko si podľa Kohla želá, aby Poľsko spoločne s Českou republikou a Maďarskom prijali do Severoatlantickej aliancie na jar budúceho roku pri 50. výročí jej založenia. "Bude to veľký okamih v dejinách Európy," zdôraznil.
DUMA PROTI JEĽCINOVI
Dolná komora ruského parlamentu Štátna duma s prevahou komunistických poslancov včera predbežne schválila návrh zákona, ktorý Borisovi Jeľcinovi neumožňuje tretíkrát kandidovať na úrad prezidenta Ruskej federácie. Zákon schválilo 309 poslancov dumy. Platnosť však nadobudne až po schválení dumou v ďalších dvoch čítaniach a ak získa podporu Rady federácie a podpíše ho prezident Jeľcin.
PAKISTAN VYHLÁSIL MORATÓRIUM
Pakistan včera vyhlásil jednostranné moratórium na pokusné jadrové výbuchy a na rovnaké kroky vyzval aj indickú vládu, čím by sa "opätovne nastolila dôvera" medzi oboma krajinami. Informovalo o tom ministerstvo zahraničných vecí v Islámábáde. Pakistanská vláda je podľa komuniké ministra zahraničných vecí Šamšada Ahmeda pripravená uzavrieť s Indiou dohodu o zákaze nukleárnych testov a bezodkladne začať "konštruktívny dialóg" s Naí Dillí a medzinárodným spoločenstvom o jej znení.
"Pakistanská vláda opakuje, že si neželá začatie zbrojných pretekov s Indiou, a preto sa rozhodla vyhlásiť moratórium na jadrové pokusy," vysvetľuje komuniké. Napätie medzi oboma krajinami sa vystupňovalo minulý mesiac po tom, čo India uskutočnila päť jadrových testov. Pakistan na to za odporu medzinárodného spoločenstva zareagoval šiestimi výbuchmi.
NAPÄTIE
V GUINEJI-BISSAU
Niekoľko sto cudzincov obťažkaných batožinou včera pešo mierilo do prístavu v Bissau, hlavného mesta Guineji-Bissau, pripravených na evakuáciu v súvislosti s bojmi medzi armádnymi jednotkami vernými prezidentovi Joaovi Bernardovi Vieirovi a vzbúrenými vojakmi opevnenými v kasárňach na severe Bissau. Ide predovšetkým o občanov Spojených štátov, Francúzka a Portugalska, ktorí čakali na portugalskú loď Ponta de Sagres, ktorá by ich mala dopraviť do senegalského Dakaru. V Bissau bývalo podľa oficiálnych údajov asi 1000 Portugalcov, 70 Francúzov a okolo 50 Američanov. Evakuácia už v stredu nebola možná, pretože do blízkosti prístavu večer začali dopadať delostrelecké granáty. Iná možnosť odchodu ako po mori nie je, pretože obsadené kasárne ležia blízko letiska. Vzbura začala v nedeľu pre piatkové odvolanie náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl Ansumaneho Maneho. Ten neskoršie otvorene vyhlásil, že jeho cieľom je zvrhnúť vládu prezidenta Vieaira, ktorý sa sám dostal k moci vojenským pučom v roku 1980, v roku 1994 však svoje postavenie legitimizoval vo voľbách.
