Vypuklo nám leto. S pribúdajúcimi horúčavami však vypukla horúčkovitá aktivita vreckových a kabelkových zlodejov. Dnes to už nie je amatérske kradnutie osamelých pouličných líštičiek. Je to dobre zabehaný priemysel. Trhy sú rozdelené, pouličné gangy prísne hierarchizované a organizované. Bol som svedkom takej jednej zlodejskej akcie, ktorá bola priam vzorovou etudou. Na drevenom priechode medzi Tescom a Ľudovou bankou v Bratislave prechádzala zahraničná pani. Obklopili ju štyri profesionálky, a kým ju tri zamestnávali dômyselnými aktivitami, štvrtá jej vošla rukou do kabelky. V tej chvíli dopadlo na jej rameno (moje) rameno spravodlivosti. Mladá Paromka sa bleskurýchlo vystrela a pozrela sa na mňa. Kričali sme na seba a obaja sme si spontánne potykali.

V tom jej pohľade bol nepredstieraný úžas, nefalšované pohoršenie, akým právom som si dovolil zamiešať sa do veci. Stelesnená nevinnosť skombinovaná so zlodejskou drzosťou. Vôbec mi v tej chvíli neprekážalo, že som vyvolal malý pouličný škandál, ani to, že ničnetušiaca cudzinka pokojne odchádzala ďalej. Ja viem: našinca by zasa okradli v Prahe, Budapešti alebo Londýne. Asi je to folklór, ktorý patrí k veľkým mestám. A k letu. Vypuklo nám leto. Leto zlodejov, ktorí kradnú nehanebne a za bieleho dňa. Nebojte sa ich kriku, keď ich nalapáte. Je to krik, ktorý má v sebe oveľa viac strachu, ako by sa zdalo.