John Cale: Dance Music # Unikátna nahrávka fenomenálneho multiinštrumentalistu Johna Cala, niekdajšieho člena Velvet Underground, je poctou v roku 1988 tragicky zosnulej kolegyni z prvej fázy tej istej formácie, speváčke a herečke Nico. V interpretácii holandského súboru Ice Nine sa prelínajú naprieč žánrami plochy vážnej hudby s rockovo hypnotickou atmosférou a typicky calovskou rytmizáciou. Spolupracovník Loua Reeda, Briana Ena či Boba Neuwirtha sám nahral klavírnu časť Espaňa. Projekt je hudbou k baletu, ktorého choreograf Ed Wubbe rozpracoval koncept pre Scapino Ballet Rotterdam. Na záver sugestívne `a capella znie originál piesne Nibelungen, prevzatej z albumu The Marble Index od Nico - pôvodným menom Christy Paffgenovej, postavy z Felliniho filmu Sladký život a symbolu newyorskej umeleckej scény 60. rokov. Nepočuť to, je hriech.
Kronos Quartet: John`s Book of Alleged Dances, London Sinfonietta: Gnarly Buttons # Dobytok z obalu má síce podobný pohľad ako pred ôsmimi rokmi na albume skupiny Inspiral Carpets, ale tentoraz ide o výsostné umenie. Kultové sláčikové teleso Kronos Quartet v zostave David Harrington, John Sherba, Hank Dutt a Joan Jenrenaudová sa prezentuje na polovici náročného projektu s 11 sekvenčnými kompozíciami, vznosne nadčasového i nadpriestorového charakteru, a tri časti diela Gnarly Buttons interpretuje jedenásťčlenný súbor London Sinfonietta. So sólovým klarinetistom Michaelom Collinsom a pod vedením dirigenta Johna Adamsa, autora skladieb, ktorý sa kedysi sám učil hrať na klarinet od svojho otca pôsobiaceho vo swingovej kapele. Odvtedy sa síce prepracoval ku klasikom, ale okrem protestantskej hymny z 19. storočia je schopný do symfonickej linky zahrnúť i verziu westernového tradicionálu. Asi odtiaľ ten prvok na obale.
Catatonia: International Velvet # Waleská pätica Catatonia rozčerila vody na britskej hudobnej scéne rovnako ako stádo bielych koní na booklete jej druhého albumu. Zatiaľ čo v roku 1996, štyri roky po svojom vzniku v Cardiffe, vydala debut v nezávislej firme Blanco Y Negro, zakotvením u giganta Warner Music potvrdila, že s medzinárodným prienikom to myslí vážne. Pravým dôkazom obdivuhodného manévrovania na pomedzí nápaditého rocku a chytľavého popu je hlas speváčky Cerys Matthewsovej - rockovo drsný a zastretý, vzápätí popovo nevinný a jemný, ako napríklad v piesni Johnny Come Lately. Vznášať sa je mu súdené nad bohato vrstveným a silným gitarovým základom v príjemne plynúcej melodickej stavbe. Spoluproducent Tommy D, ktorý sa podieľal aj na mixáži, má už na svedomí úspech skupín Sugarcubes či Shamen. Po prvej skladbe Mulder and Scully, očividne inšpirovanej postavami televízneho seriálu Akty X, si už svoju cestu razí druhý singel Road Rage.
Autor: dík
