v ČSSR zahraničné operácie. Plnila aj funkcie Exim banky. Podporovala rôzne československé investičné akcie v spriatelených krajinách. V roku 1993 vznikla aj Česká inkasní, s. r. o. Praha. Do inkasných jednotiek boli v roku 1993 prevedené nekvalitné úvery poskytnuté za predchádzajúceho režimu celkom v objeme vyše 40 mld Kč v pomere 3 ku 1. Obe inkasné jednotky dostali úver na základe záväzku príslušných ministerstiev financií, že pokryjú straty z príslušných inkasných jednotiek, ktoré vzniknú pri splátkach záväzkov voči ČSOB. Bol zároveň vypísaný splátkový kalendár pre inkasné jednotky až do roku 2003. Z toho vyplýva, že peniaze, ktoré inkasná jednotka nedokáže vymôcť, musí za ňu zaplatiť podľa splátkového kalendára štátny rozpočet. Ministerstvá financií údajne vystavili na úver od ČSOB neodvolateľné záruky. Slovenská inkasná zaplatila ČSOB iba prvú splátku v roku 1995, ktorá pochádzala z pohľadávok, potom oznámila, že nedokáže splácať ČSOB úver. V apríli 1997 vyhlásila ČSOB zostatok úveru SIJ vo výške 11 mld Kč za okamžite splatný, hoci po lehote splatnosti bola suma iba 3,4 mld Kč. Zároveň ČSOB podala návrh na začatie arbitrážneho konania v medzinárodnom stredisku pre riešenie sporov z investícií vo Washingtone.

VYHLÁSENÝ BANKROT

Podľa českých verejných zdrojov záväzok České inkasní voči ČSOB pomáha splácať FNM ČR. V slovenských verejných finančných zdrojoch nikdy neboli vyčlenené peniaze na krytie pohľadávky ČSOB voči SIJ. Slovenská inkasná vyhlásila bankrot Tento rok SIJ podala sama na seba návrh na konkurz na Krajskom súde v Bratislave a ten po formálnom prieskume konkurz na SIJ vyhlásil začiatkom mája. Koncom mája hovorca ministerstva financií Jozef Mach povedal, že na informácie okolo Slovenskej SIJ bolo uvalené informačné embargo až do rozhodnutia súdu vo Washingtone. To sa čaká na budúci rok, ale iba o príslušnosti súdu, definitívne rozhodnutie najskôr v roku 2000. Informačné embargo netrvalo dlho, lebo podľa správy TASR z minulého týždňa MF považuje reálnu pohľadávku ČSOB voči SIJ iba vo výške 6,2 mld Sk. Je to vraj v súlade s rámcovým písomným materiálom o postupe príjmania vládnych úverov a poskytovaní štátnych záruk. Tento materiál prerokovala vláda minulý týždeň.

PROCESNÉ NÁMIETKY

Minister financií Miroslav Maxon k tomuto problému pre Prav- du povedal, že správy o uznaní 6,2 mld Sk „nie sú verifikované“. Maxon povedal, že slovenská strana namieta na príslušnosť washingtonského súdu. Námietky na jeho príslušnosť sú bežným procesným postupom, medzinárodná dohoda o stredisku pre riešenie sporov z investícií vo Washingtone takýto postup predpokladá. Maxon povedal, že sa snaží presadzovať, aby sa dospelo k mimosúdnej dohode, naznačil, že by dohoda mohla nastať v súvislosti so zamýšľanou privatizáciou ČSOB, ktorú nedávno česká vláda odštartovala. Podľa Maxona SIJ zastupuje v spore firma Solidita Bratislava. Podľa Trendu majiteľ tejto firmy je zároveň štatutárom SIJ. Podľa iných správ Slovensko je zastúpené v spore vo Washingtone advokátskou kanceláriou Shearman & Sterling v New Yorku. Spornými stranami je Slovenská republika a ČSOB, a. s. Praha. Mediálna história bola poznačená deficitom na slovenskej strane Mediálna história platobného problému v SIJ sa začala v októbri 1996 článkom v Práve, ktoré poukázalo na pohľadávku ČSOB, a. s. Praha voči SIJ. MF SR sa k tejto kauze vyjadrilo až v auguste 1997 slovami vtedajšieho ministra financií Sergeja Kozlíka, ktorý pohľadávku odmietol a požadoval „precíznu dokumentáciu problému“. Neskôr sa v slovenských médiách kauza SIJ začala spájať s delením majetku ČSFR a s požiadavkou vrátiť zostatok slovenského podielu na menovom zlate ŠBČS. V českých médiách sa v súvislosti s kauzou Slovenskej inkasnej sa o Slovensku začalo hovoriť ako o nedôveryhodnom obchodnom partnerovi. Hospodárske no-viny v januári 1997 označili Slovensko za medzinárodného finančného teroristu. Prístup terajšieho ministra financií Miroslava Maxona je o niečo odlišný, spočíva v spochybňovaní výšky záväzku, podľa neho nebolo jasne povedané, aká je výška záväzku SIJ, resp. jej ručiteľa - MF. Česká strana sa cíti v tomto spore v dobrej pozícii, lebo česká vláda sa v apríli uzniesla, že vystaví záruku za veľkú časť pohľadávky ČSOB voči SIJ až do maximálnej výšky 30 mld Kč. Česká vláda asi kalkuluje aj s časom, počas ktorého pohľadávka narastie, kým Slovensko pohľadávku splatí. Záruka v takejto výške má zvýšiť kúpnu cenu ČSOB, ktorá sa bude privatizovať ako druhá v poradí zo štyroch veľkých českých bánk. Keby záruku česká vláda nevystavila, v dôsledku neistoty o kvalite aktíva ČSOB vo výške 11 miliárd plus úroky by cena banky klesla a navyše by nemusela vôbec získať kvalitného investora. Slovenská strana nedávnym vyhlásením konkurzu na SIJ na jednej strane uznala predlženosť SIJ a zároveň zastavila ďalšie úročenie dlhu, lebo po vyhlásení konkurzu sa pohľadávky už neúročia. Slovenská strana medzitým pripustila možnosť vyrovnania sa s ČSOB bez toho, že by počkala na rozhodnutie washingtonského súdu. Predstaviteľ ČSOB Ján Stolár však povedal, že ČSOB nedostala oficiálnu požiadavku na vyrovnanie sa. Obe strany dlhujú verejnosti vysvetlenie, z akých projektov pochádzajú pohľadávky, ktoré má zaknihované SIJ od roku 1993, a má sa usilovať o ich splácanie.

PÔVOD POHĽADÁVOK

Je pravdepodobné, že dlžníci týchto pohľadávok sú zahraničné subjekty alebo domácim dlžníkom tieto pohľadávky vznikli zo zahraničného obchodu. Zverejnením projektov, najmä ich teritórií, na ktoré za socializmu ČSOB poskytla úvery, by sa slovenské podniky, ale aj banky mohli poučiť pri uzatváraní obchodov. O charakteristike pohľadávok SIJ sa oficiálne hovorí iba to, že vznikli rozdelením pohľadávok ČSOB medzi ČIJ a SIJ v pomere 3 ku 1, čo odráža akcionársku štruktúru ČSOB (štvrtinu akcií vlastní NBS). Medzinárodnopolitický negatívny účinok Slovenskej inkasnej je evidentný, jej obsah je však pred verejnosťou utajený. Vzniká otázka, zhoršil by sa odhalením jej obsahu (zverejnením pohľadávok) ešte viac obraz Slovenska.

JURAJ ĎURČENKA