BRATISLAVA (SME - and) - Ultrafialové žiarenie denného svetla sa skladá predovšetkým z UV-A lúčov, ktoré tvoria 95 percent jeho spektra a UV-B (tie tvoria len 5 percent). UV-B lúče denného svetla majú podiel na vzniku rakovinových ochorení a UV-A lúče sa podieľajú na starnutí pleti, dokonca vyše dvoma tretinami. Denné svetlo obsahuje od septembra do apríla v priemere 18-krát viac lúčov UV-A ako lúčov UV-B a v priemere 16-krát viac lúčov od mája do augusta. UV-A lúče navyše prenikajú aj cez sklo, takže na pokožku pôsobia vlastne neustále a sú nezávislé od faktorov ročného obdobia, času a geografickej polohy. Pri krátkodobom pôsobení týchto lúčov začínajú zmeny na pokožke: zhrubne zrohovatená vrstva a zle sa rozložia melanínové pigmenty základnej vrstvy. Zároveň sa zvýši ukladanie jedného z proteínov, ktorý vo veľkých množstvách bráni degradácii poškodených elastínových vláken a je prvým ukazovateľom chronických zmien na koži. Pri dlhodobom pôsobení sa stráca z pokožky žiarivosť, tvoria sa vrásky, vznikajú pigmentové škvrny, stráca sa pružnosť a pokožka ochabuje. Dermatologické štúdie však ukázali, že zmeny na pokožke spôsobené UV žiarením denného svetla nie sú nezvratné za predpokladu, že pokožku účinne chránime. Vtedy si pokožka zachová schopnosť zotaviť sa a zregenerovať.