BRATISLAVA (SME - and) - Podľa najnovších výskumov a skúseností odborníci vedia, že bunky kože fungujú ako detektor množstva pohlteného slnečného žiarenia. Kvantá žiarenia, ktorým bola pokožka vystavená od útleho detstva po celý život, sa spočítavajú a ukladajú ako v pamäti do buniek kože. SME o tom informovala dermatologička MUDr. Viera Hajdáková. Čo sa teda deje s pokožkou pri opaľovaní? Podľa jej slov má účinok slnečného žiarenia tri časti. Teplo preniká cez pokožku až do podkožia, prehrieva hlbšie uložené tkanivá, vyvoláva rozšírenie ciev a zlepšenie prekrvenia, pričom dochádza ku vzniku začervenania a k stratám tekutín. Svetlo, je to hlavne biela zložka svetla, ktoré na pokožku výraznejšie nevplýva. Žiarenie sa skladá zo spektra lúčov rôznej vlnovej dĺžky, ktoré majú podľa toho odlišné vlastnosti a účinky na pokožku. Z pohľadu ochrany proti slnku sú významné UV-A dlhovlnové žiarenie, prenikajúce hlbšie do pokožky a UV-B žiarenie s menšou vlnovou dĺžkou, ktoré preniká plytšie do pokožky. „Pri opaľovaní dochádza vlastne k spaľovaniu a ožarovaniu pokožky. Účinky závisia od dĺžky pobytu na slnku a od jeho intenzity. Podľa toho vzniká aj stupeň spálenia: mierny opuch a začervenanie s následným zhnednutím, opuch, začervenanie, vodové pľuzgiere a vznik rán s poškodením pokožky. Pri hojení, regenerácii opálenej kože, dochádza k stratám vody v pokožke, k strate pružnosti, k vzniku nerovnomerných pigmentácií, k vysušeniu a olupovaniu, k zvrašťovaniu - starnutiu pokožky,“ dodala V. Hajdáková.