Bratislavčan Ľubomír Kotleba, bývalý renomovaný rozhodca, pôsobí už deviaty rok v rôznych profesionálnych funkciách Medzinárodnej basketbalovej federácie, ktorá má sídlo v Mníchove. Slovák vo vrcholnom orgáne FIBA má na starosti azda najdôležitejšiu „výkonnú“ úlohu - organizácie súťaží počnúc olympijským turnajom cez MS až po klubové poháre mužov i žien.
Nemci si sľubovali od XIII. svetového šampionátu veľký boom. Aspoň tak to tvrdil šéf nemeckého basketbalového zväzu (DBB) Roland Geggus. Skutočnosť je však o trochu iná. V čom vidíte príčinu?
„Basketbalový ošiaľ nesľubovali Nemci, ale ich zväz, v tom je rozdiel. V tejto krajine je športovou jednotkou futbal, od čias Beckera a Grafovej tenis a preteky F1. Táto tradícia je tak silno zakorenená a nemeniteľná, že prísľub basketbalovoého boomu, navyše v ženskom podaní, bol skôr želaním.“
Šampionát usporiadali vo viacerých mestách, berlínska metropola sa mu „postavila chrbtom“, jediným skutočne basketbalovým mestom bol Wuppertal. Prečo zvolili Nemci takýto model?
„Nemci, ale sebakriticky priznávam, že aj FIBA, urobili chybu, že chceli urobiť popularizáciu basketbalu, navyše ženského, cez svetový šampionát. Organizátori usporiadali MS v mestách bez basketbalovej tradície. Ja som bol v pätnásťtisícovom Rothenburgu, kde boli senzační ľudia. Na zápasy však chodilo 600 ľudí, z toho 500 detí. Nemyslím si, že keby sa v Nemecku urobilo čokoľvek, basketbal by to nespopularizovalo. Schodnejšiu cestu v tunajšej krajine vidím cez vrcholné klubové súťaže. Pochybujem, že napríklad aj vo vychytených slovenských mestách by prišlo napríklad na zápas trebárs Konga veľa ľudí.“
V tejto súvislosti sa vynára otázka - nie sú MS príliš dlhé a rozťahané?
„Ja si myslím, že áno. Ak sú to však majstrovstvá sveta, mal by byť zastúpený celý svet. To je jedna línia. Turnajom absolútnej kvality by mala byť olympiáda. Nemci si želali natiahnuť podujatie. Z komerčného hľadiska nič nestratia, predovšetkým nie Berlín, v ktorom turnaj už vopred finančne pokryli mestské orgány, ak preženiem, aj keby neprišiel ani jeden divák. Štvrťfinálové duely sa mohli hrať v jeden deň, horšie je vysvetliť výpravám, ktoré hrajú o 9. - 12 a 13. - 16. miesto, že šampionát sa pre ne skončil. Tam by som videl možnosť skrátenia času.“
Na MS sa bojuje aj o miestenky na olympiádu. Považujete za spravodlivé, že účasť na vrcholnom športovom sviatku nezíska priamo krajina, ale bojuje sa de facto iba o „miestenku“ pre kontinent?
„Priamo postupujú iba víťazky MS a usporiadateľ. Systém považujem za absolútne spravodlivý. Európa išla v priemere hore a Rusko konečne muselo dokázať, že predchádzajúce šampionáty boli pre ne zlým snom rozhádaného kolektívu. Pravda, zhodou okolností, mohli veľa urobiť Slovenky. Ak by v nedeľu zdolali Kubu, náš kontinent mohol mať na OH v Sydney päť miest. Tento systém považujem preto za spravodlivý, že o dva roky sa môže veľa zmeniť, kontinentálne šampionáty získajú náboj, nebude sa hrať iba o prvenstvo.“
Aké šance majú podľa vás Slovenky?
„Ak postavia kompletný tím, veľké. Na ME 1999 v Poľsku sa musíme pripraviť najlepšie zo všetkých doterajších turnajov. Všetky spory musia ísť bokom! V našom tíme som videl jeden výrazný talent - Zuzanu Žirkovú. Možno sa o rok objavia ďalšie. Generácia hráčok okolo Anky Kotočovej má poslednú šancu uspieť na najväčšom podujatí!“
PETER FUKATSCH, Berlín
