„Dávame tie najjasnejšie možné signály prostredníctvom politického, vojenského a ekonomického nátlaku, že pán Miloševič sa musí zastaviť a zamyslieť, musí sa pozrieť na iné alternatívy a hľadať mierové a politické riešenie problémov, ktoré existujú v Kosove.“ Včerajšie slová britského ministra obrany Georgea Robertsona pre BBC vystihujú situáciu, v ktorej sa konflikt v Kosove momentálne - z pohľadu Západu - nachádza. Albánsko ju pomenúva jasnejšie - otvorená vojna, etnické čistky. Prúd utečencov je prakticky nepretržitý a krajiny ako Nemecko začínajú mať z kosovského vývoja obavy čisto vnútropolitického charakteru.
Západ však už prakticky vyčerpal všetky diplomatické možnosti - legendárny americký vyjednávač na Balkáne Richard Holbrooke síce sprostredkoval pravidelný dialóg medzi umiernenými kosovskoalbánskymi politikmi a Belehradom, Miloševič sa však rozhodol nič nemeniť na svojom rozhodnutí rozdrviť Oslobodzovaciu armádu Kosova (UCL) silou. A kto je UCL, to nik presne nevie - podľa Belehradu sú to však zrejme nielen kosovskí muži vyzbrojení pašovanými či roky skrývanými puškami, ale aj ich ženy, deti a staré matky, ktoré ich podporujú. Mŕtvi sú totiž medzi všetkými vekovými kategóriami - muži, ženy i deti. Taktikou srbských trestných oddielov je odrezať cesty spájajúce oblasť bojov s okolitým svetom, UCL vyhladovať a dediny, v ktorých sa opevnili, zrovnať so zemou. Takáto taktika skutočne veľmi pripomína etnickú čistku.
NATO sa dnes podľa všetkého vážne zaoberá možnosťou vojenskej akcie v oblasti. Zatiaľ sa ako pravdepodobná javí pomoc pri ochrane hranice medzi Albánskom a Kosovom, v blízkosti ktorej sa bojuje - hovorí sa o 20 tisíc vojakoch. NATO už má za sebou precedens, ktorým je akcia SFOR v Bosne. V tomto prípade je však situácia zložitejšia. Na srbské územie sa dosiaľ nedostala ani početnejšia misia pozorovateľov OBSE, pretože Belehrad pozorovateľov odmieta, ako odmieta medzinárodné sprostredkovanie riešenia krízy. Navyše - ide o „policajné akcie“ na území suverénneho, medzinárodne uznaného štátu, a nie o medzinárodný konflikt. Medzinárodný konflikt ešte „len“ hrozí. Je však nebezpečné čakať - Miloševič je skúsený naťahovač času a Srbom sa táto taktika už raz vyplatila - v Bosne a vo fatálnom spojení s vtedajšou nerozhodnosťou európskej časti kontaktnej skupiny pre bývalú Juhosláviu. Stačí spomenúť Srebrenicu. Niet sa teda čo čudovať tomu, že Albánci - v Albánsku i v Kosove - nemajú veľkú dôveru v Európu a, naopak, obracajú sa s nádejou na USA. Ani Amerika, ktorá nakoniec urobila koniec vojne v Bosne, však ešte naponáhlo nemá. NATO síce zvolalo naliehavú schôdzku o Kosove, ale až na 12. júna - dovtedy musí zvážiť všetky varianty. Pre mnohých kosovských Albáncov môže byť aj neskoro. BAŠA JAVŮRKOVÁ
