entom Slobodanom Miloševičom a vodcom kosovských Albáncov Ibrahimom Rugovom pripúšťa, že Demaci, predák hlavnej opozičnej strany v parlamente, tzv. Republiky Kosovo, až tak ďaleko od pravdy nebol.
Po prvom rozhovore prezidenta Miloševiča s „prezidentom“ Rugovom ste opäť použili slovo kapitulácia. Čo vás k tomu viedlo?
„Do tých čias, kým v Kosove bude panovať teror srbskej polície a armády, ktorý si denne vyžiada niekoľko životov kosovských Albáncov, bude každá snaha o dohovor viac ako veľkorysým ústupkom. Taktiež pristúpenie na rozhovory bez priamej účasti zástupcov medzinárodných inštitúcií, ktorí by boli garantom potenciálnej dohody, je také isté, ako keby sa rozhovory neboli konali. Či Miloševič dostatočne nedokázal svetu, že plnenie sľubov je uňho na poslednom mieste?“
Napriek tomu dávate rozhovorom nejakú nádej?
„Môžem sa samozrejme mýliť, ale tieto rozhovory k odvolaniu diskriminačnej a deštrukčnej politiky Belehradu voči Albáncom v Kosove rozhodne nepovedú. Vo svojej podstate sú naťahovaním krízy a vodením sveta za nos, zdaním, že Srbsko mieni krízu nejakým spôsobom riešiť.“
Aj radikáli z Oslobodzovacej armády Kosova (UCK) sú proti rozhovorom v súčasnej podobe. Spája vás ešte niečo iné?
„Som, a vždy som bol za taktiku aktívneho odporu. To však neznamená, že súhlasím s taktikou UCK. Po 28 rokoch politického väznenia však dokážem pochopiť ľudí, ktorí na ochranu svojich rodín a vlastných životov vzali zbrane do rúk. Oni už inú šancu riešenia nevideli.“
Vy vidíte nejaké riešenie kosovskej krízy?
„Som za rozhovory. Ale obávam sa, že medzinárodné spoločenstvo má veľa ilúzií o tom, čo sa v Kosove deje. Len priamou účasťou na rozhovoroch si môže urobiť nejakú konkrétnejšiu predstavu a pochopiť, že srbský režim je od demokracie na hony vzdialený.“
Kto by podľa vás mal byť tým zahraničným ombudsmanom?
„Iba USA. Nemám nič proti európskemu spoločenstvu, ale kým sa jeho 15 štátov na niečom dohovorí, z Kosova bude dávno srbská kolónia. Pozrite sa na neschopnosť európskej politiky v Bosne a Hercegovine.“
Ste pripravení politicky a ekonomicky zvládnuť prípadnú samostatnosť, resp. dokonca nezávislosť Kosova?
„PPK je jediná strana, ktorá má pripravený konkrétny program, ktorý by mal vyriešiť budúcnosť Kosova. Pluralitný parlament, voľný trh, zrušenie všetkých monopolov, to všetko by sa v konečnej fáze malo premietnuť do vytvorenia spoločnej balkánskej konfederácie troch štátov - Kosova, Čiernej Hory a Srbska.“ (šil)
