„Prehra s USA bola ťažká, zbytočne vysoká, hoci aj prehra o bod by nás vyradila. Trochu však naštrbila náš vysoký kredit. Premýšľali sme nad ňou dlho do noci. Proti presným Litvankám musíme zlepšiť streľbu, pod košom by sme nemali mať problémy ako proti Američankám. Pobaltský tím hrá takticky vyspelý, hoci trochu pomalší basketbal a zakončuje postupné útoky z pripravených pozícií. Mohol by naň platiť rýchly protiútok. Pravda, obaja súperi sa veľmi dobre poznajú, svoje zohrá momentálna dispozícia. Organizácia MS funguje takmer bezchybne. Ukazuje sa však, že Nemecko nie je tá pravá krajina na usporiadanie MS v ženskom basketbale. Voľba prideliť šampionát SRN je spornýá Nemci predpokladali veľký boom, ktorý zažili v roku 1993, keď doma vyhrali ME. Divácky záujem je slabulinký, v Berlíne je taký, aj keď hrajú Nemky. Možno vo Wuppertale to bolo iné. Pre mňa je absolútne nepochopiteľný nezáujem o šampionát v masmédiách. Sú noviny, v ktorých som neobjavil ani riadok o MS, ak predsa, tak výlučne o domácom tíme. Do tretice - propagácia podujatia nedosahuje úroveň ani priemerného turnaja. Z tohto hľadiska som veľmi sklamaný. Vôbec sa tu necítim basketbalovo. Ani približovanie sa poňatia ženského basketbalu mužskému mi príliš neimponuje. Trénoval som mužské tímy, tam je agresivita na mieste. Ale silové prvky, ktorých je tu viac než dosť, uberajú na kráse hry, aj keď mi je jasné, že nesledujem krasokorčuľovanie.“

(pf)