Naše skúsené pivotské duo Kotočová - Hiráková sa zhodlo - pod košom sme si „nepípli“

Najjednoduchšia basketbalová cesta dosiahnuť kôš vedie z pozície spod neho. Problémom zostáva, ako sa tam dostať. Naše basketbalistky na začiatku zápasu s Američankami o postup do semifinále sa ocitli v tejto najvýhodnejšej pozícii v prvých minútach prekvapujúco ľahko. Až tak, že ich to prekvapilo. Sebavedomá Renáta Hiráková objektívne brala časť viny na seba. „Nepremenila som, čo sa premeniť musí. Keď začali Američanky hrať svoj agresívny podkošový basketbal, nielenže sme s nimi nestačili skákať, čo je horšie, ani sme ich nedokázali cloniť, také majú rýchle nohy, povedala hráčka SCP Ružomberok. Naša kapitánka Anna Kotočová, ktorá hrávala v sezóne 1995/1996 spoločne s Hirákovou vo skvelom francúzskom tíme CJM Bourges, a stále v ňom pôsobí, myšlienku rozvinula. „Abso- lútne sa nám nedarilo doskakovanie. S Američankami som hrala už nespočetnekrát, a nie vždy nás takto ‚uskákali‘. Ja si ich pivotky vážim, ale dá sa na ne vyzrieť tak, aby sa nedostali k lopte. Žiaľ, veľmi skoro som mala tri osobné chyby, na začiatku druhého polčasu už štyri. Nie som zvyknutá hrať v tejto ne vďačnej pozícii, lebo rada bojujem. Osobne nechápem, kde som nazbierala fauly. Nezvyknem chodiť dole povinne z palubovky pre päť osobných chýb, považujem sa za fér hráčku,“ povedala najlepšia slovenská basketbalistka vlaňajška. Nováčik v tíme, odchovankyňa z banskobytrickej liahne, dnes hráčka Myjavy Vladimíra Danišková, pridala: „Američanky sú tvrdé, až ostré, na taký basketbal nie som zvyknutá. Pri súčasnom trende, ktorý sa prispôsobuje práve im, a podporujú ho i rozhodcovia, sú pre mňa spolu s Austrálčankami jasnými favoritkami. Európa bude musieť niečo vymyslieť, ťažko je kopírovať systém USA. Nemky to robia, a nebolo im to príliš platné.“ Nebojácny benjamínok tímu Zuzana Žirková, ktorá absolvovala vo štvrtok svoju prvú veľkú tlačovú besedu, zaskočene stroho vyjadrila svoj pocit: „Musím sa veľa učiť.“ Potom v užšom kruhu dodala: „Na mnohé veci naša liga nepripraví, pomôže iba celosvetová konfrontácia alebo minimálne dlhodobé účinkovanie vo významnom európskom pohári. Hovoria o mne, že sa ničoho nebojím. Nebojím sa teda priznať, že v basketbalovej abecede mám ešte riadne rezervy.“