Sociálne rozdiely sú podhubím pre nenávisť a kriminalitu

V minulom režime, popri mnohých sociálnych a ďalších vymoženostiach boli aj chyby a krivdy. Nie vždy boli slová a činy jednotné. Mnohé skutočnosti sa zamlčovali, subjektívne sa vydávalo za objektívne, len škoda, že sme sa nepoučili. V novembri 1989 a po ňom stačilo ísť na ulicu, nadávať na predchádzajúci režim, štrngať kľúčmi a politická kariéra pre najaktívnejších bola zabezpečená. V tejto poprevratovej dobe sa zrodili a ako huby po daždi vyrástli noví politici. Mnohí z nich čím viac hanobili minulosť (na ktorej sa často sami podieľali) a čím rýchlejšie vymenili stranícke tričká, tým vyššie ústavné, štátne a iné funkcie obsadili, v ktorých sa držia dodnes. Stačí sa pozrieť na poslancov, z ktorých nejeden je už v dôchodkovom veku. Potom stačilo mať správnu stranícku legitimáciu, ktorá oprávňovala na príslušnú funkciu a začala sa šíriť epidémia privatizačného rozkrádania. Stranícka lojálnosť zabezpečovala spolupatričnosť v klube milionárov. Bez vlastnej práce, nadania a umu v krátkej dobe, takmer zo dňa na deň, vzniklo novodobé panstvo. Dnes máme miliardárov aj multimilionárov. Avšak na druhej strane máme aj milióny chudobných občanov. Vládna moc sa nevyrovnala so základnou otázkou sociálnej, demokratickej, právnej a občianskej spoločnosti. Viac uprednostňovala stranícke privatizačné záujmy pre seba a svoje rodiny. Stačí pripomenúť kto je kto, aké funkcie zastáva, a aké stranícke legitimácie majú najbohatší muži a ich rodiny napr. v Košiciach, Trnave, B. Bystrici, Trenčíne, Lučenci, Piešťanoch a ďalších mestách. Koaličná smotánka po voľbách 1994 si nevidela na špičku nosa a arogantne vyhlasovala, že víťaz volieb berie všetko. Dnes, na konci volebného obdobia, už dobre nabalení a zbohatnutí privatizačnou rabovačkou, ich ani nezaujíma, kto sprivatizoval Naftu Gbely, Piešťanské kúpele a ďalšie lukratívne štátne podniky. Občan sa už nemá o to zaujímať, o všetkom rozhodol FNM. Teraz používajú slovník „čo bolo, bolo“, na všetko zabudnite a starajte sa o seba. Obrovské sociálne rozdiely sú pre dnešnú spoločnosť charakteristické a sú podhubím pre nedôveru, nenávisť a kriminalitu. Krádež prerástla v tunelovanie a organizovaný zločin. Kriminálne činy a vraždy sú každodennou skutočnosťou. Súčasné politické ignorantstvo a koaličná moc doviedli spoločnosť do štádia, kde rozpory a nenávisť prerástli do narušenia vzťahov. Skoro každý je proti každému od parlamentu, pracoviska, ulice až po rodinu. Je to smutné, ale taká je realita dnešného života. Skôr alebo neskôr monopol jednej strany musí skončiť. Možná už v septembri sa dočkáme posledného zvonenia a pádu z najvyššieho vrchu tých, ktorí tam nepatria.