Názory nás občanov tu nikto nepočúva, zaujímaví sme len raz za štyri roky - v čase volieb. Hlas biskupov však zaváži viac ako hlas nás obyčajných ľudí a oni ten hlas pozdvihli. Za svojich veriacich i za nás ostatných. Možno si niekto povie, že je to predsa ich povinnosť starať sa o blaho svojich blížnych. Ale v tejto krajine vravieť a brániť pravdu vôbec nie je jednoduché, vyžaduje si to veľkú odvahu a občiansku statočnosť. Pán biskup Baláž má už svoje skúsenosti. Preto týmto deviatim nevšedným ľuďom patrí moja úcta, obdiv a vďačnosť. My môžeme ich veriacim iba závidieť. O to viac ma však šokoval nedávny pastiersky list troch biskupov Bratislavsko-trnavskej diecézy, ktorým zdegradovali svojich veriacich zo slobodných ľudských bytostí na bezduché stádo hlúpych oviec, ktoré v slepej poslušnosti bez rozmýšľania kráča za svojím vedúcim baranom do priepasti. Myslím si, že pasienková kultúra sa k biskupom nehodí. Nevedia azda títo traja vysokí cirkevní hodnostári, že Pán Boh dal človeku rozum a slobodnú vôľu. Vo vydieraní, klamaní, krádežiach, vraždách a ostatných špinavostiach, ktoré sa tu dejú, vidia prejav Kristovej lásky? Celý ich pastiersky list je hrubým rúhaním sa božím aj ľudským zákonom. Veď kto vyvoláva pohoršenie, ten kto poukazuje na zlo a neprávosti, alebo ten, kto ich v strachu o svoju funkciu zakrýva? Svätý otec vyzval Slovákov, aby sa nebáli. Deviati biskupi sa nebáli. Snažili sa vniesť mravnosť do slovenskej politiky a tým aj do života jej občanov. Traja sa farizejsky snažia nazývať nemravnosť cnosťou a vyzývajú k tomu aj svojich veriacich. Ďalší mlčí. Prečo asi? Moja babka hovorievala čosi o božích mlynoch. Zdá sa, že niektorí biskupi na ne neveria. Mne sa akurát nepáči, že melú pomaly.

JÚLIA PEŤKOVÁ, Trnava