Nech už je to s makroekonomickými ukazovateľmi v našej krajine akékoľvek, isté je, že občania sa od vládnej koalície dožívajú takmer denne poriadnych prekvapení. Ich mlčanie nie je až takým veľkým prekvapením, pretože necelých deväť rokov, skutočne len relatívnej slobody, ešte nedokázalo sňať z pliec ustrašeného slovenského človiečika štyridsaťročný strach o každodennú, mnohokrát biednu existenciu. S tým samozrejme súčasná mocenská garnitúra ráta. Je zaujímavé sledovať, kam až siaha jej spupnosť, povýšenosť a niekedy až nehorázna trúfalosť. A to priamo v roku volieb, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodnú o osude našej krásnej krajiny na dlhé desaťročia. Na „duchaplné“ výroky poslancov vládnej koalície sme si za roky ich „zmysluplného“ vládnutia už zvykli. Preto nikoho určite neprekvapilo vyhlásenie právneho experta HZDS poslanca Cupera o neprijateľnosti prezidentskej kandidatúry spisovateľa Ladislava Balleka. O to viac však prekvapil návrh nezávislého poslanca Kočnára, ktorého návrh na uvoľnené miesto prezidenta Slovenskej republiky doslova uráža našu krajinu. Nemám v úmysle znevažovať „kandidáta“ Fogaša. Naopak, úprimne si vážim všetkých poctivo pracujúcich železničiarov, murárov, sústružníkov, zlievačov, jedným slovom všetkých tých, ktorí každodennou prácou pomáhajú budovať doma i vo svete prepotrebný pozitívny obraz o Slovensku. V prvom rade ale musíme myslieť a konať triezvo. Každý občan má v spoločnosti svoje miesto, a ak ho zodpovedne zastáva, potom je jeho hodnota naozaj vysoká, či už je premiérom, alebo zámočníkom. Funkcia prezidenta je však niečo úplne iné. Prezident reprezentuje štát navonok, pôsobí ako jednotiaca sila vnútroštátnych vzťahov. To všetko vyžaduje vzdelanie, inteligenciu, takt a značnú dávku diplomatických schopností. Michal Kováč mal ako prvý prezident Slovenskej republiky mimoriadne náročnú úlohu. Aj keď sa nevyhol chybám a mnohé momenty mohol riešiť aj iným spôsobom, svoje funkčné obdobie naplnil tým najpodstatnejším - obranou demokratických princípov v našej krajine. Túto skutočnosť raz určite ocenia historici a v súčasnosti by ju mali oceniť občania. Znamená to aktívne sa zasadiť za uskutočnenie referenda o priamej voľbe prezidenta. Musíme dokázať svetu, že Slovenská republika je a bude demokratickou krajinou. Posledné roky jasne ukázali neschopnosť vládnej koalície budovať na Slovensku demokratický systém. Práve z toho dôvodu je prebratie kompetencií prezidenta republiky vládou Vladimíra Mečiara útokom na podstatu právneho štátu. Rok 1998 je rokom volieb. Volieb, ktorých výsledok ako magnetická strela ukáže Slovensku na dlhý čas smer napredovania. Či to bude smer správny, o tom rozhodnú občania. Práve občania môžu dokázať vo voľbách svoju vyspelosť a svoju schopnosť vziať do rúk chod vecí verejných. Dokázali to už starí Rimania a ešte pred nimi starí Gréci. Dokážme to teda aj my - Slováci. Hlas národa je detektorom lži sľubov politikov. Počúvajme hlasy politikov počas predvolebného boja, ale rozlišujme, čo hovoria, a nie, ako hovoria. Ak sa budú snažiť hovoriť v našom mene, zbavujú nás tým svojprávnosti.
PETER SABOV, Martin
