WASHINGTON (REUTERS, r) - Štyri krajiny, ktoré sa počas druhej svetovej vojny pokladali za neutrálne - teda Španielsko, Portugalsko, Švédsko a Turecko - mali prinajmenšom taký istý podiel na transakciách nacistického zlata ulúpeného počas holokaustu ako Švajčiarsko. Taký je výsledok správy, ktorú v utorok publikovala americká administratíva a ktorá vyvolala okamžitú reakciu vo všetkých spomínaných krajinách. Konštatuje totiž, že ich vlády zásobovali nacistické Nemecko surovinami, nevyhnutnými na výrobu zbraní aj v čase, keď už Berlín vyčerpal všetky svoje zásoby. Spojenci údajne viackrát upozorňovali vlády všetkých štyroch krajín na túto skutočnosť, dodávky však pokračovali prakticky až do konca vojny.
Španielsko a Portugalsko sa bránia tým, že v tom čase boli samotné ich krajiny pod pravicovou diktatúrou a povojnové vlády už spravili dosť pre objasnenie historickej pravdy o tomto období. Rovnako Turecko včera vyhlásilo, že umožnilo americkým odborníkom plný prístup do svojich archívov a nemá čo pred svetom v tejto otázke skrývať. Spomínaná správa sa na rozdiel od podobných predchádzajúcich dokumentov (najmä americká správa spred roka) snaží trochu zmierniť doterajší postoj voči Švajčiarsku. Konštatuje, že krajina bola v tom čase pod silným tlakom Nemecka, a oceňuje aj jej nedávne maximálne úsilie prispieť k vyriešeniu celého problému a k odškodneniu obetí.
„Zaiste, ak by zlato nebolo zamenené na švajčiarske franky, potom by (nacisti) nemali nástroj na zaplatenie dodávok. Ak by však v tom čase neutrálne krajiny neboli poskytli suroviny, potom by (nacistom) zlato nebolo nič platné,“ vysvetľuje celý mechanizmus podielu na vine Stuart Eizenstat z amerického Štátneho departmentu. Na základe podobnej logiky Švédi pokrývali takmer na 100 percent nemeckú spotrebu ocele, Portugalsko a Španielsko dodávali najmä volfrám a Turecko chróm. Celková hodnota transakcií sa odhaduje na 300 miliónov dolárov, čo dnes zodpovedá sume asi deväťkrát väčšej, a približne jedna tretina nemeckých pohľadávok bola splácaná prostredníctvom židovského zlata cez švajčiarske banky. V americkej správe sa ďalej uvádza, že Švédsko povolilo asi 250 tísíc prechodov jednotlivých nacistických vojakov cez svoje územie po hranicu s Fínskom, kde sa odohrávali boje so sovietskymi okupačnými vojskami. Štátny department ďalej konštatuje, že na tzv. Melmerovom konte, ktoré dostalo názov podľa svojho správcu - nemeckého dôstojníka, bola namiesto predpokladaných 20 miliónov dolárov až dvojnásobná suma. Peniaze pochádzali najmä zo zlata, ulúpeného obetiam holokaustu v koncentračných táboroch.
