Uvádzať slávnych ľudí je naozaj ťažké. Ciceronskou myšlienkou si včera pomohla členka Grémia 3. sektora Zuzana Szatmáryová v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave. Uvádzala prvého nositeľa ceny grémia osobnostiam, ktoré rozhodným spôsobom prispeli k presadzovaniu princípov ľudskosti a spravodlivej spoločnosti, bývalého prezidenta Michala Kováča. „Nakoniec, nie je to zanedbateľný úspech získať si vážnosť nielen u popredných svetových osobností, ale aj u svojich občanov.“ Ako pripomenula, tomu, kto vyniká, sa nikdy nevyhne závisť, a hoci zúrivosť závisti nemožno uzmieriť žiadnym pokojom, veľký muž, aj keď padne, ostane veľký. „Spojenectvo s mocným nikdy nemôže byť úprimné a je omylom sa domnievať, že sa môžeme podieľať na vláde s diktátorom a že niekto môže napadnúť mocného bez rizika,“ dodala Z. Szatmáryová. M. Kováč sa po prevzatí ocenenia a pokrstení publikácie „Občianska spoločnosť - nádej zjednotenej Európy“, vyznal, že nikdy netúžil byť v politike, túžil byť dobrým bankovým odborníkom. „Vždy som však bol presvedčený, že politika sa dá robiť čestne. A chcel som skúsiť, či to pôjde tak, ako som si myslel, kým som bol mimo politiky. Ani sa mi nesnívalo, že sa vytvoria také podmienky, že byť prezidentom bude ťažké a zložité,“ dodal bývalý prezident. Vo svojom krátkom príhovore dal za pravdu slovám z laudátia Zuzany Szatmáryovej, že v Zrkadlovej sieni mnohí začínali s požehnaním úradov podstatné etapy svojho života. Ako si zaspomínal, pred štyridsiatimi dvoma rokmi sa tu začala etapa jeho manželského života.

JÁN CHLUP