Janka práve finišovala s učením pred polročnými previerkami v oktáve osemročného gymnázia v Poprade. Doma oznámila, že si potrebuje prevetrať hlavu a vybrala sa na prechádzku. Išla smerom k železničnej trati. Nešla tade po prvýkrát. Popri koľajach sa zvykla prechádzať so staršou sestrou Martinou. Veď bývali neďaleko. Tentoraz sa jej to však stalo osudným. Vlak osemnásťročnú dievčinu usmrtil.
Hovorilo sa o samovražde. Podľa príbuzných, priateľov, spolužiakov a známych zrejme nešlo o úmyselné ukončenie mladého života, ale o nehodu.
„Nič nenasvedčovalo, že by sa malo stať niečo tragické. Pol hodiny predtým, ako došlo ku kolízii, mi ešte poslala sms-správu. Všetko bolo v poriadku,“ ukázal nám poslednú zo svojich spomienok Jankin priateľ Štefan na displeji mobilného telefónu. Poznali sa síce len jeden rok, ale celé gymnázium ich lásku bralo vážne. „Vždy ráno, keď som prichádzala do školy, stáli spolu vonku. Občas som im musela ukázaním na hodinky pripomenúť, že je čas pobrať sa na vyučovanie,“ zaspomínala si triedna učiteľka dievčiny Daniela Sivá.
Mladý pár prežíval vzájomnú náklonnosť trochu inak, ako je to bežne zvykom u mladej generácie. Obaja boli hlboko veriaci a spoločne navštevovali aj bohoslužby. „Plánovali sme spoločný život. Študoval som síce o ročník nižšie, ale po maturite by som si vybral takú vysokú školu, aby sme mohli byť spoločne v jednom meste. A teraz zostalo len prázdno,“ hovorí Števo s hlavou v dlaniach.
„Modlím sa za všetkých mladých v našej rodine. U Janky som mala pocit, že to potrebuje zo všetkých najmenej, že šťastie jej akosi praje. Keďže bývam v Prahe, stretávali sme sa len sporadicky. Naposledy, keď som ju tak pozorovala, ako sa správa k mame a svojim trom súrodencom, uvedomila som si, že je to nádherný človek,“ hovorí o mladom dievčati Jankina teta, členka rehole Malých sestier Ježišových.
Podľa slov triednej učiteľky, dievčina sa učila dobre. Chcela študovať právo. Medzi rovesníkmi vynikala kultivovaným vystupovaním a nezvyčajnou láskavosťou.
„V tlači a potom aj vo verejnosti sa objavili informácie, že si siahla na život. Vzhľadom na to, akú radosť mala práve z neho, mi to pripadá ako úplne vylúčené,“ povedal nám brat Jozef. Sestra Martina ho doplnila: „Janka viackrát hovorila, že sa cíti šťastná. Naozaj nemala dôvod niečo také urobiť. Prečo sa to vlastne stalo? Nemala síce pri sebe walkman, akurát čiapka jej zakrývala uši. Možnože nepočula prichádzajúci vlak…“
Dohady o tom, čo sa na trati medzi Popradom a Gánovcami vlastne stalo, zrejme zostanú. Všetci, čo Janku poznali, však svorne tvrdia, že nemohlo ísť o úmysel.
„Niekto zlý povedal, že skočila pod vlak, lebo bola tehotná. Ja som išla za súdnym lekárom. Povedal mi, že to tak nebolo,“ hovorí teta. Smrť mladého dievčaťa tak zrejme navždy ostane záhadou.
ROBERT JURIŠ
