Trénerka Natália Hejková mala včera špeciálny dôvod konečne zdolať tím, ktorý vedie Bernd Motte. Hejkovej Ružomberok dva razy vyradil vo Final Four Euroligy Motteho Wuppertal. Vždy trochu so šťastím, ale predovšetkým vždy agresívnym poňatím basketbalu a dokonalou znalosťou sytému nášho majstra. Preto azda trochu príliš osobný „výkrik“ našej šťastnej trénerky: „Konečne som Motteho porazila, konečne sme na Nemky ušili búdu!“, jej možno odpustiť. Cenu Lola Bunny pre kráľovnú zápasu dostala Renáta Hiráková. „Pri takejto pozornej a zodpovednej obrane môžeme zdolať vo štvrťfinále aj USA alebo Rusky,“ tvrdila trúfalo. N. Hejková zaradila do „hviezdnej“ trojky všetky pivotky. Okrem Hirákovej aj kapitánku Annu Kotočovú a Alenu Kováčovú. S prepáčením, „ozrutnú“ Marlies Askampovú (191 cm), elegantnú Heike Rothovú (191 cm) i atletickú Sophie von Saldernovú (188 cm) nechali bodovať prakticky iba z trestných bodov. Medzi nemecké výšavy sa 36 sekúnd pred koncom „drzo“ vplietla mladulinká, ešte nie 18-ročná bojnická rodáčka Zuzana Žirková a rutinérsky čisto bodovala. „Bez odvahy a drzosti dnes nemožno hrať basketbal. Skrátka, videla som medzierku a rozhodla som sa. Možno ma k tomu vyprovokoval strach. V 39. min Nemky znížili na rozdiel jediného bodu. Musela som niečo podniknúť,“ povedala „dvojka“, čiže hráčka, ktorá môže hrať na rozohrávke i krídle. Motte po stretnutí mierne „vyplakával“ nad nešťastím, lebo jeho zverenky nedokázali v závere dotiahnuť náskok nášho tímu a pripísal to zraneniu rozohrávačky Hohlovej už v druhej polovici prvého polčasu (bez zavinenia sa pošmykla pod naším košom). Sťažoval sa aj na nezáujem Berlínčanov, lebo ich prišlo povzbudiť sotva tisíc divákov. Priznal sa, že sa mu nesplnil štvrťfinálový plán. O hre Sloveniek nepovedal ani slovo.

PETER FUKATSCH, Berlín