Keď som sa s dramaturgičkou divadla Astorka rozprávala, koho z hercov osloviť na predpremiérový rozhovor ku Gorkého Meštiakom, nevedela mi dať konkrétny tip. Všetci vraj majú rovnocenné herecké príležitosti. Po videní víkendovej premiéry neostáva než súhlasiť, no pridať slovko "mimoriadne". Režisér Roman Polák pripravil krásne predstavenie na krásnej scéne s veľkorysýími hereckými príležitosťami a výkonmi. "Jeho" meštiacka rodinka je dokonalým súzvukom všetkých postavičiek, kde žiadna nevyvyšuje a pritom je každá mimoriadna. Koncepciou aj núkajúcim sa hereckým rozsahom. Všetko sú to karikatúry, ktoré však ohromujú svojou ľudskosťou. Herci bezozvyšku napĺňajú režisérove predstavy a vychutnávajú si svojich hrdinov. A publikum sa počas tých troch hodín striedavo skvele zabáva a fascinovane mĺkne. Strhujúci je Boris Farkaš, obdivuhodne prítomný na javisku, nielen, keď má svoje monologické výstupy, ale aj keď spí opitý pod stolom uprostred rodinného virvaru či s mĺkvym zaujatím sleduje spoza stola ruvačku. Scéna, keď so Zorou Kolínskou sediac na zemi v opileckom objatí spievajú ruskú clivú pieseň, je jedným z najkrajších, najemotívnejších divadelných obrazov. Zora Kolínska sa na javisko Astorky vrátila po dlhšej pauze. A je to triumfálny návrat nemožnej matky Akuliny tužiacej sa vodkou a uhorkami, ktorá však vie byť rovnako neodolateľne bezradná i kruto žensky sarkastická. Študentka VŠMU Slávka Halčáková vdovou Jelenou ukázala, že nie je len mladou herečkou veľ-kého sexepílu, no rovnako veľkej vnútornej hĺbky. Kontrapunktom jej bujarosti je "chúďatko" Tatiana Marty Sládečkovej vyžívajúce sa vo svojom zúfalstve, neodolateľné ako mu chvíľami lezie na nervy, že ho tu už ľutuje naozaj každý. A takto by sa dalo pokračovať citlivými a rozpohybovanými kreáciami vtáčkara Petra Šimuna, ktorý je sám viac lapeným vtáčkom než tatkom, čo ho možno brať vážne, otcom Ľudovíta Moravčíka, ktorý tak dôstojne horlí za usporiadanú rodinku, a pritom je tak úžasne neustále úplne mimo, zadubene necitlivým Nilom Vlada Hajdu, ktorý sa láskou zaháňa ako lakťami. Nedá sa tu vymenovať všetkých tých trinásť hereckých výkonov. No možno konštatovať, že po zatiaľ skôr bezvýraznej divadelnej sezóne, kde sa nič mimoriadne neurodilo (s výnimkou Kumštu v Štúdiu S), konečne prišlo PREDSTAVENIE. Astorka a Roman Polák však zrejme tento rok hlasujúcim v ankete Dosky (divadelné počiny sezóny, kde sa "ich" Les hneď v niekoľkých kategóriách stal inscenáciou roku) zamotá poradie. V Meštiakoch ťažko vybrať jeden mužský a jeden ženský herecký výkon. Asi by mala pribudnúť kategória "najlepší herecký kolektív".