sekcii, v ktorej bol aj český príspevok Leto, čas dlhých letov (Ramunas Greičius) a slovenský film Martina Repku Plávanie. Rad skeptikov tvrdí, že krátky film je mŕtvy, a slovenský režisér Martin Repka, ktorý svoj príspevok nakrútil v koprodukcii bratislavskej filmovej fakulty a francúzsko-nemeckého televízneho kanála arte, vraví, že problémy krátkeho filmu sú celosvetové. "Do kín sa nemá krátky film šancu dostať, predfilmy takmer neexistujú," povedal 23-ročný študent, ktorý sa narodil v Nemecku, kde vychodil školu a až potom prešiel na VŠMU študovať réžiu. "Krátky film sa robí len pre televízne spoločnosti, ktoré ho aj ako jediné podporujú." V Oberhausene sa krátky film prezentoval ako zmes rôznych žánrov, najmä dokumentárneho, hraného a experimentálneho filmu. Hranice medzi dokumentom a hraným filmom zmizli. Proporčne najčastejšie boli zastúpené hrané filmy, ktoré si všímajú sociálne a politické témy. A krátke filmy so sociálnym nábojom boli v Oberhausene aj najvďačnejšie prijaté. Tucty dnešných krátkych filmov sa zamýšľajú i nad "nedostatkom spojenia v globálnom svete". Napríklad už v jedenásť rokov starom filme Po drôte od Akiho Kaurismäkiho utekajúci väzeň zisťuje, že spásonosný telefón má odtrhnutý kábel...
Film Plávanie je postavený na nápade, ktorý Repkovi rozprával spisovateľ Dušan Dušek v reštaurácii. "Fascinovalo ma," spomína Repka, "že dvaja starí ľudia si v kúpeľoch prerozprávajú svoj život a príbeh sa skončí banalitou, že si doma zabudli plavky." Repka vytvoril skvelú filmovú metaforu o anachronických ľuďoch pri prázdnom bazéne, v ktorom je dojem z temp paralyzovaný predstavou zastaveného času. "Tento absurdný svet sme filmovali zo žabej perspektívy, kamera bola umiestnená na zemi," hovorí Repka, ktorého (a Dušekov) scenár zvíťazil v súťaži kanála arte pre mladých slovenských filmárov. Vyslúžilý svet starých kúpeľov našiel v Bratislave, kde jedno také zariadenie existuje. "S bazénom sa však hrám, ako keby v ňom bola voda, a divák má prácu poznať, či tam je alebo nie je," dodáva režisér. Repkova transcendentná hračka vznikla na VŠMU, ktorá je jednou z mála dielní, kde sa na Slovensku nakrúcajú filmy. Najmä animované a dokumentárne filmy VŠMU sú kvalitné. Repka však chce robiť fiktívne filmy: "V našej dobe, keď je všetko totálne medializované a filmári sa snažia predávať realitu, nachádzam inšpiráciu vo fikcii. Dokumentu sa bojím, pretože neviem, či mu divák bude veriť alebo nie." Repkova ďalšia obava súvisí so stavom kinematografie na Slovensku. "Celá slovenská filmová tvorba zápasí o prežitie," vraví. "Peniaze na film skončia v čiernych dierach a k tvorcom sa nedostanú. Slovenská politika pracuje proti našej kinematografii. Študenti, ktorí chcú nakrúcať filmy, musia byť financovaní z vonkajších zdrojov, ako je Sorosova nadácia, Literárny fond alebo arte."
Autor: RADOVAN HOLUB (Autor je spolupracovníkom SME.)
