Málokedy sa pozerám do výkladov. Sú plné vecí, ktoré nepotrebujem. Ale v týchto dňoch sa zastavujem takmer pred každým výkladom. Sú v nich, ako každý rok o tomto čase, maturantské tablá. Je to veľkolepá prehliadka tej časti ľudstva, ktorá má ešte šance byť lepšou: našich detí, mladých ľudí, následníkov trónu (ktorý sme im, medzi nami, nedokázali zaobstarať). Štátna mašinéria robí z času na čas sčítanie ľudu. A toto je každoročné sčítanie nádejí, očakávaní, predsavzatí... Cítite sa nanič, ste znechutení a unavení, strácate vieru, že raz bude lepšie? Choďte sa popozerať do výkladov na maturantské tablá. Uvidíte tam toľko optimizmu, vynaliezavosti, čistej radosti, že vám hneď bude lepšie. Pozrite sa na tie tváre, ktoré sa ponáhľajú k dospelosti, a budete sa tešiť i hanbiť zároveň. Tešiť z toho, že svet sa odznova začína. Tie deti sú plné odhodlania nájsť si svoje miestečko vo svete, byť úspešným, nezbabrať si život ako ich rodičia a iní dospelí. Smejete sa, že je to naivita a že ich to prejde? Ale pritom im tajne držíte palce, vidím to na vás. Na vás, ktorí sa rovnako ako ja v týchto dňoch pozeráte do výkladov. Vystavuje sa tu totiž naša budúcnosť. Naša budúcnosť, ktorá nikdy nebude taká šťastná a bezstarostná, ako bývala. Ale to vedia aj tí mladí na fotografiách. Pretože sú možno naivní a dôverčiví, ale hlúpi rozhodne nie.