krajiny v tzv. Africkom rohu, s bohatou históriou a neradostnou prítomnosťou, boli po páde diktatúry v roku 1991 a neskoršom pokojnom rozdelení dávané za príklad celej Afrike ako akési Česko-Slovensko čierneho kontinentu.
V roku 1975, keď červený diktátor Mengistu vystriedal Haile Selassieho - 225. nástupníka dynastie, z ktorej pochádzala aj kráľovná zo Sáby - bojovali hrdí Eritrejci za svoju nezávislosť na Addis Abebe už takmer 13 rokov. K ich boju, označovanému za najdlhšiu občiansku vojnu v Afrike, sa neskôr pridal aj domáci etiópsky odboj, nespokojný s diktatúrou. Po tom, čo sa národnooslobodzovacia armáda, v ktorej čele stáli dvaja dnešní prezidenti Etiópie a Eritrey - Meles Zenawi a Issayas Afeworki - zbavila diktátora Mariama, sa obe krajiny dohodli na vypísaní referenda, v ktorom Eritrejci hlasovali za samostatnosť. Dokonalý príklad pre celú Afriku, ktorý ocenil počas svojej nedávnej návštevy aj prezident USA Bill Clinton, zaradiac hlavy oboch susedných krajín medzi novú generáciu moderných afrických vodcov. Eufória však netrvala dlho...
Už v decembri minulého roku zaviedla Eritrea, ktorá až dovtedy používala etiópsku menu birr, svoju vlastnú menovú jednotku. Etiópia, ktorej hospodárstvo túto zmenu vážne pocítilo, odpovedala požiadavkou, aby sa v budúcnosti všetok vzájomný obchod uskutočňoval v tvrdej mene. 6. mája podnikli eritrejské jednotky nečakaný útok na severozápadnej hranici, vytýčenej na základe dohody o rozdelení krajiny v roku 1993. Jednotky početne malej, zato však relatívne dobre vycvičenej eritrejskej armády obsadili bezvýznamné púštne územie v oblasti Tigray s rozlohou asi 400 kilometrov štvorcových. Nasledovala mobilizácia síl na opačnej strane hranice, vzájomné vyhrážky a upozornenia a aj napriek tomu, že až doteraz obe strany iba vyčkávajú na krok toho druhého, konflikt si už vyžiadal prvé desiatky obetí.
Dopisovateľ talianskeho denníka La Repubblica napísal, že na etiópskej strane je možné medzi vojakmi vidieť najmä mnohé deti v otrhaných uniformách, narýchlo vyzbrojené starými samopalmi typu Kalašnikov. Taliansky prezident Oscar Luigi Scalfaro, ktorý cíti ako hlava bývalej koloniálnej mocnosti istú mieru spoluzodpovednosti, sa v stredu obom krajinám ospravedlnil za minulosť a vyzval ich na rokovania. V oblasti je osobitná vyslankyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Susan Riceová a ako sprostredkovateľ pri riešení konfliktu sa ponúkol aj prezident susedného Džibutska, Hassan Gouled Aptidion a líbyjský vodca Muammar Kaddáfí.
