la na more. Na palube mala 16 medzikontinentálnych rakiet typu P-29PM, ktoré v prípade potreby boli pripravené na plnenie bojovej úlohy. Vo vzdialenosti 50 míľ vyplávala ponorka nečakane na hladinu a vyslala zakódovaný signál SOS. V dôsledku havárie, ktorej príčina zatiaľ nie je presne známa, sa poškodili dve rakety. Jedna z nich pritom ľahko narušila plášť plavidla. Našťastie zostali nedotknuté atómové hlavice rakiet i jadrový pohon ponorky. Napriek tomu posádka hodnotila situáciu ako krajne nebezpečnú. Trojstupňová raketa P-29PM bola naplnená vysoko jedovatým obsahom. Hrozilo, že vypukne požiar a plavidlo bude celkom zničené, čo by malo katastrofálne dôsledky nielen pre tých, ktorí boli v danej chvíli na palube. Záchranná akcia sa začala okamžite potom, čo operačné stredisko na vojenskej námornej základni prijalo signál SOS. Operácia prebehla rýchlo a profesionálne. Bojové letectvo ihneď uviedli do pohotovosti a istilo ponorku zo vzduchu. Na miesto incidentu ihneď vyplávala bojová loď Admirál Levčenko, sprevádzaná konvojom ďalších plavidiel. Ponorku sa podarilo úspešne odtiahnuť na základňu a k úniku radiácie nedošlo, ani nebol nikto zranený.
Prvé správy o incidente sa v Rusku zverejnili až v stredu. Podľa novinárov sa vedenie armády doteraz snaží haváriu utajiť. Vedenie námornej flotily odmieta, že by 5. mája prišlo v Barentsovom mori k akejkoľvek havárii atómovej ponorky. Zvýšená aktivita na mori neznamená vraj nič iné, ako že sa uskutočňovalo cvičenie s cieľom imitovať záchranu poškodeného plavidla. Denník Russkij Telegraf však pokladá svoj informačný zdroj za stopercentný a trvá na verzii havárie.
Novinári spájajú incident z 5. mája s vyhlásením ruského prezidenta Borisa Jeľcina, ktorý vyzval nórsku stranu na spoluprácu pri likvidácii vyradených i niektorých aktívnych atómových ponoriek. Mnoho z nich sa nachádza práve v Barentsovom mori a predstavuje veľké nebezpečenstvo, pretože väčšina obsahuje stále jadrový materiál. Na to, aby Barentsovo more mohlo byť, ako navrhuje Jeľcin, premenené na "zónu atómovej bezpečnosti", potrebuje však Rusko značné finančné prostriedky. Bez zahraničnej účasti je realizácia plánu nemožná.
