Niekoľko stovák britských veteránov, ktorí skúsili príkorie japonských koncentračných táborov na sklonku druhej svetovej vojny, v utorok privítalo v Londýne cisára Akihita otočeným chrbtom. Jednoduché gesto, ktoré v citlivej Británii vyvolalo rovnakú, alebo možno ešte väčšiu odozvu, ako keby boli protestujúci veteráni hádzali do Jeho veličenstva pokazené vajíčka či prezreté paradajky. Nuž obyvatelia Británie majú na rozdiel od Stredoeurópanov omnoho nižšší prah spoločenskej citlivosti - stačí im naznačiť, že niečo niekde nie je v poriadku a oni okamžite zareagujú správnym smerom.
Stovky britských vojnových zajatcov, otočených v utorok v Londýne Jeho veličenstvu cisárovi chrbtom, si pospevovali ústrednú melódiu z filmu Most cez rieku Kwai. Vojnový príbeh režiséra Davida Leana ovenčený siedmimi Oscarmi sa stal nesmrteľným vďaka ústrednej melódii, ktorá získala v Hollywoode pred desiatkami rokov ocenenie za najlepšiu filmovú melódiu roka. Jednoduchý príbeh na pozadí udalostí druhej svetovej vojny v Barme, ktorý rozpráva o stavbe mosta - toho skutočného, cez rieku Kwai, ale aj toho symbolického, medzi dvoma kultúrami, reprezentovanými dôstojníkmi vtedy ešte znepriatelených armád - britskej a japonskej. Film sa stal úspešným najmä preto, že nevidí vojnové udalosti čierno-bielou optikou, rozdeľujúcou rovnako ako frontová línia protagonistov iba na dobrých a zlých, na „našich“ a protivníkov.
O niečo podobné sa pravdepodobne ani nepokúsili autori japonského filmu Hrdosť osudovej chvíle (Pride, the Fateful Moment), ktorý bol nedávno uvedený do kín v krajine vychádzajúceho slnka a vyvolal polemiky v zahraničnej tlači. Presne v duchu amerických Rambov či ruského Oslobodenia film vykresľuje tragické osudy generála Hidekiho Taja - premiéra vojnového Japonska. Americký denník International Herald Tribune v súvislosti s premiérou napísal, že pre mnohých na Západe sa stali Tajove pristrihnuté fúziky a vyholená lebka symbolom japonského fanatizmu a krutosti, ktorá bola živnou pôdou pre samovražedných kamikadze. Vo filme však Tojova vyholená lebka budí skôr dojem múdrosti a fanatizmus je podaný ako patriotizmus a vernosť cisárovi. Vojnový zločinec Tojo bol popravený v roku 1948 na základe rozhodnutia vojenského tribunálu a aj tento akt vykresľuje film ako skutok pomsty, snahu Washingtonu, aby Tokio pred ním kleslo až na kolená. Japonské vzťahy s Čínou, Kóreou, Spojenými štátmi a, ako sa práve ukázalo, aj s Veľkou Britániou tak aj naďalej ovplyvňujú udalosti, od ktorých už uplynulo polstoročie. Napätie však, žiaľ, nepretrváva iba na filmovom plátne.
(jk)
