o zahraničných vecí na základe informácií konzulárneho odboru poprelo informáciu, žeby Žaluď mohol vycestovať do zahraničia na diplomatický pas. Denníku SME sa podarilo zistiť, že na čiernom trhu je možné kúpiť takýto cestovný doklad za sto a viac tisíc korún. Medzi Žaluďom a Eduardom D. pretrvávali vážne spory, ktoré viackrát vyústili aj do prestreliek. Žaluď pri nich utrpel niekoľko poranení. Podobná nevraživosť vznikla napríklad aj medzi M. Sýkorom a P. Križanovičom, ktorí sa nevedeli dohodnúť na rozdelení peňazí z lúpeže vo VÚB Nitra. Pri jednej z prestreliek prestrelili osoby zo Sýkorovej skupiny nohu P. Križanovičovi, ktorý sa neskôr podieľal na odstránení Sýkoru. Križanovič bol neskôr zavraždený odpálením nástražného systému. M. Sýkora bol podľa policajných záznamov v kontakte s funkcionármi SIS. Eduard D., ktorého Club Tropicana navštevoval aj riaditeľ SIS, prejavoval pred zavraždením záujem o privatizáciu vodární a kanalizácií. Žaluď sa v poslednom období zaoberal veľkými finančnými operáciami a vlastnil dve veľké firmy v Bratislave a v Poprade. Eduard D. aj Žaluď mali kontakty s vysokými štátnymi funkcionármi. Peter S., prezývaný Žaluď, sa v 80. rokoch venoval „veksláctvu“ a pri predaji a nákupe valút od naivných občanov sa opakovane dopúšťal podvodov. Po novembri 1989 sa z neho stal podnikateľ.