Je to už desať rokov, čo si Maďarsko zvolilo trhové hospodárstvo. Maďarský príklad bol jedinečný, tu sa revolučné zmeny, rozpad socialistickej diktatúry a vytvorenie pluralizmu uskutočnilo plynule, ústavnou cestou, pričom si krajina po celý čas udržala funkčnú vládu. Systém štátnych inštitúcií nebol rozbitý, a dôležitým článkom premien bola samotná vládna strana, ktorá bola po tom, čo prešla výraznou metamorfózou, prístupná kompromisom. Dôležitú úlohu zohrala reformná inteligencia, z veľkej časti zvnútra Maďarskej socialistickej robotníckej strany (MSZMP). Druhou silou, ktorá iniciovala zmenu režimu, bola opozícia, ktorá na rozdiel od iných krajín v regióne mohla naviazať na bohatú historickú skúsenosť. Od roku 1987 už ako samostatné politické sily pôsobili Zväz slobodných demokratov (Fidesz), Maďarské demokratické fórum (MDF) a Nový marcový front. Vládna strana sa štiepi na dve frakcie, integrovanú mocenskú štruktúru a skupinu radikálnych reformistov.
Reformní komunisti kritizovali totalitné črty režimu, ich predstavy boli prakticky totožné s názormi opozície. Obe skupiny zhodne identifikovali dve najvážnejšie nebezpečenstvá - zavedenie vojenskej diktatúry a politickú a hospodársku anarchiu. Zvýšila sa aj aktivita parlamentu, už v roku 1988 sa poslanci otvorene vyslovovali za legalizovanie pluralizmu. V lete roku 1989 bolo Maďarsko so svojimi reformnými snahami v jednom šíku s Poľskom a Gorbačovovým Sovietskym zväzom, zatiaľ čo Československo patrilo vtedy ešte do skupiny konzervatívnych odporcov reforiem.
Na jar v roku 1989 sa opozícia spojila v okrúhlom stole, ktorý sa stala protiváhou vládnej moci, prinútil ju vyjednávať a podpísaním dohody o Národnom okrúhlom stole v septembri aj určil politické a právne predpoklady procesu premien. V októbri parlament schválil zásady nezávislého demokratického právneho štátu s pluralitným parlamentným systémom a ľudské práva zakotvil do ústavy platnej od roku 1949. Premeny sa začali reformovaním politických štruktúr, až do roku 1995 však trvala parlamentná reforma ústavy. Kým prijaté demokratické zásady nadobudli potvrdenie na jar roku 1990 v prvých slobodných voľbách, ktoré sa skončili víťazstvom opozičného MDF, utváranie ústavy sa dodnes chápe ako otvorený proces. Počas prvého parlamentného obdobia sa parlamentné frakcie niekoľkokrát zmenili, 50 poslancov prešlo do iných frakcií a vznikla aj jedna nová.
Prvý demokraticky zvolený parlament prijal okolo dvesto nových zákonov a približne toľko isto zákonných modifikácií. Vláda socialistického premiéra Gyulu Horna, ktorá v roku 1994 vystriedala pravicu pri moci, prijala 16 modifikácií ústavy, z ktorých všetky okrem volieb do miestnych samospráv boli výsledkom konsenzu. Vláda socialistov, ktorí mali spolu s koaličným Zväzom slobodných demokratov (SZDSZ) 72-percentnú väčšinu v parlamente, sa vzdala ústavnotvorných práv a presunula ich na ústavný výbor, v ktorom mali rovnaký hlas všetky parlamentné frakcie nezávisle od toho, koľko majú poslancov. V roku 1997 dostalo Maďarsko pozvánku do NATO a EÚ.
(Podľa Maďarských dejín
20. storočia, kl)
