Je to jeden zo syndrómov hviezdnosti. So slávnym človekom sa stretávame na každom kroku a predsa máme dojem, akoby ani neexistoval. Tvár sa na nás díva z obálok, čítame rozhovory, počúvame koncerty. Je jej plná televízia, rozhlas, divadlá, kiná. A čím je toho viac, tým neuveriteľnejšie sa zdá stretnúť tú osobu zoči-voči. Ak sa dá v českých, ale aj v slovenských pomeroch hovoriť o hviezdnosti, väčšina sa asi zhodne na jednej osobe: Lucie Bílá. Žena na absolútnom vrchole. Spevácka a muzikálová hviezda, víťazka všetkých ankiet popularity. Krásna, úspešná, bohatá. Navyše, s prechodným bydliskom na Floride. Dosť dôvodov na zdanie nedosažiteľnosti. Lucka je však hviezdou na dosah ruky. Doslova. Priamo v centre Prahy, pár metrov od Karlovho mostu má totiž svoje divadlo. Presnejšie, spolu so životným partnerom Petrom Kratochvílom a Pavlom Markom je spolumajiteľkou scény Ta Fantastika. A na javisku, ktoré od prvého radu delí necelý meter, ju možno vidieť v jej recitáli každú nedeľu, od septembra do júna. A aspoň raz do týždňa v predstavení Zahrada rajských potěšení.

RODOKMEŇ divadla

Ta Fantastika má korene v Hradci Králové a v USA. Královohradecká vetva siaha do začiatku osemdesiatych rokov, keď Pavel Marek oslovil spolužiaka z DAMU Juliusa Hirscha, dnes výkonného riaditeľa divadla, aby zanechal stále angažmán a založili súkromné divadlo. Vzniklo Pan Optikum, nonverbálna scéna na princípe čierneho divadla, s ktorou precestovali nielen vlasti české, ale i cudzinu. V tom čase žil Petr Kratochvíl, niekdajší herec Studia Ypsilon, ako to za komunistov bolo bežné, v emigrácii. Najskôr v Rakúsku, neskôr v USA. Ako však už bežné nebolo, dokázal sa živiť pôvodným povolaním, teda divadlom. S Markom si padli do oka v osemdesiatom ôsmom a začali rozmýšľať o spoločnom projekte. Výsledkom bol Made by homo sapiens, ekologický príbeh, kam dospeje ľudstvo, keď zemeguľa stratí trpezlivosť. Kuriózne bolo, že nad inscenáciou prevzala záštitu vtedajšia americká veľvyslankyňa Shirley Templeová a na premiére sa v hľadisku stretli ľudia v silnej neobľube režimu, ako povedzme Marta Kubišová, a naopak, garnitúra straníckych papalášov. Po revolúcii sa Kratochvíl vrátil do Prahy a vzniklo Pan Optikom - Ta Fantastika. Tak sa totiž volala jeho americká scéna. Spočiatku sa produkovalo iba čierne divadlo, no hoci slávilo veľké úspechy u cudzincov v Prahe i na zahraničných zájazdoch, český divák nechodil. Napriek tomu, že mal a dodnes naň má, vstup zadarmo. A tak sa začalo rozmýšľať, na čo českého diváka nalákať. Prvým predstavením bola Zahrada rajských potěšení, hudobno-scénická inšpirácia Hieronymom Boschom, zatiaľ stále bez slov. Skutočným projektom pre Čechov sa stal pôvodný muzikál Dana Landu Krysař.

KONTROVERZNÝ KRYSAŘ

Krysař sa zrodil vďaka náhode. Landa sa zranil na autokrose a musel opustiť rolu Draculu. Stihol sa však zblížiť s Luciou Bílou ("je to jeden z najrovnejších chlapov, akých poznám") a presvedčiť jej muža, aby riskoval s českým muzikálom. Kratochvíla nezaťaženého správami z minulosti nezaujímalo, kto čo bol, ale čo kto je. A keď si vypočul pár minút Landovej muziky, prikývol. Pôvodne sa rátalo, že Krysař bude určený skôr užšej skupine Landových fanúšikov. Dočkal sa však viac než päťstopäťdesiat repríz. O reklamu sa mu postaralo nielen atraktívne herecké obsadenie (Lucie Bílá, Petr Janda, Vladimír Javorský, David Matásek...), hudobné ocenenia, ale i to, že časť kritikov po premiére rozpútala proti Landovi a jeho dielu kampaň obviňujúcu z fašizmu. Odmietla chápať Potkaniara ako katarziu pätnástich rokov Landovho života, kde dospel k poznaniu, že násilie plodí násilie a odmieta ho. Obvinenia sa z kultúrnych rubrík preniesli na vnútropolitické stránky a vtedy divadlo zareagovalo pamfletom proti kritikom. Mladá fronta Dnes ho odmietla uverejniť. Urobili tak Lidové noviny a text dodnes zdobí foyer divadla. Že je to stále nezacelená rana, potvrdil aj Vilém Čok (Pražský výběr), ktorý do muzikálu prišiel len prednedávnom. Po Ježišovi a Pene dní sa dal na ďalší muzikál vraj z troch dôvodov. Divadlo ho baví, páči sa mu tímová práca, no najmä, spoznal sa s Landom a zistil, že je to úplne iný človek, než sa o ňom píše v novinách.

KOMERCIA VERZUS POLITIKA

Pamflet obhajujúci Landu bol prvým zo série plošných inzerátov divadla Ta Fantastika v novinách. Človek, aj keď ho to stojí veľké peniaze, vraj môže povedať, čo si myslí. Bez toho, že by mu do názoru ktosi zasahoval. Hoci inzercia vyvoláva aj mnohé negatívne reakcie, uplatňujú vraj len voltairovské: "Hlboko s vami nesúhlasím, ale urobím všetko preto, aby ste mohli svoj názor povedať." A tak sa napríklad Ta Fantastika poďakovala inzerátom aj odchádzajúcej Klausovej vláde. Dnes to už nie sú inzeráty, ale plagáty a billboardy po celej Prahe. Lucie Bílá a jej priatelia (Waldemar Matuška kvôli tomu napríklad špeciálne pricestuje z Ameriky) usporiada pre Václava Klausa koncert na Staromestskom námestí. Hoci Lucie Bílá tvrdí, že do politiky nepôjde ani "zaboha", vie vraj, že stačí krôčik, aby sa všetko vrátilo späť. "Keď už ľudia majú ten prazvláštny zvyk kupovať si rovnaký syr ako ich idol, prečo ich nenasmerovať na to, čo si obľúbenec myslí," tvrdí riaditeľ divadla. Nevylučuje sa však politika s komerčným divadlom, ktoré žije nielen bez štátnej, ale dokonca aj sponzorskej podpory a grantov, navyše na najdrahšom mieste Prahy? Presne táto úvaha vraj padla, keď sa Lucia chystala pri odovzdávaní Zlatého slávika poďakovať v priamom televíznom prenose bývalému českému premiérovi. Riešila dilemu, že jej to možno odoberie tretinu publika, ale naraz zisťuje, že síce možno stráca ortodoxných stúpencov Zemana či komunistov, ale narastá záujem tých, ktorí ju doteraz nebrali, lebo počúvajú, povedzme, operu či jazz. "Píšu, budeme Lucii posielať hlasy, lebo sa nám páči, že umelec má aj názor, nie je len trúba, čísi reproduktor." Opačné obvinenia, že Lucie je naopak hlásnou trúbou svojho partnera Petra Kratochvíla, ktorý zneužíva jej popularitu, v divadle popreli. Nikto jej nehovorí ani do výberu rolí, ani ju nenúti do žiadnych postojov. Lucia by si to ani nedala. Na to je príliš Baranom. A na hrozbu, že angažovaním sa za Klausa môže najviac stratiť práve ona, odpovedá babičkiným úslovím: "Lepšie s múdrym stratiť, než s hlúpym nájsť."

MÁM HO ZABIŤ?

Vzhľadom na vyťaženosť Lucie Bílej sme sa v divadle Ta Fantastika ohlásili pre istotu dva týždne dopredu. Petr Kratochvíl potvrdil, že Lucie skutočne každú nedeľu hrá a bude k dispozícii. On, ak nebude strážiť ich Filípka, tiež. V Prahe sa ukázalo, že nepríde. Petr i synček mali mononukleózu. Dobrá správa pre nás, že hoci Lucie ju má tiež, nemôže si dovoliť maródovať a naplánované predstavenia odohrá. Zlá, manžel jej o nás zabudol povedať. A ona je maximálne vyťažená, chorá, rozladená a unavená. "Mám ho zabiť, chcete?" ponúkala satisfakciu za odmietnutý rozhovor. Lucia však našťastie robí jednu chybu. Všetko na seba vyzradí. Teda i to, že nevie povedať nie. A tak sme ju napokon v šatni ku krátkemu rozprávaniu donútili. "Po prvý raz som k divadlu pričuchla na Vinohradoch, kde som spievala v Bedároch. Vypĺňali sme divadelné prázdniny a boli to také krásne dva mesiace, že sme derniéru všetci oplakali. Okrem toho, veľmi ma baví tímová práca. Hoci som strašný sólista. Dokonca aj v zbore som vždy spievala čo najhlasnejšie, aby ma bolo najlepšie počuť." Keď Bedárov skončili, hľadala náhradu. "Našla som ju v Draculovi, ktorý bol krásnou rozprávkou a v Krysařovi, do ktorého som zas šla kvôli kontroverznému Danovi Landovi. Mám totiž rada obe stránky života - som dobrá, ale viem aj pekne hnevať. Na Zahradu rajských potěšení som dostala ponuku pred päť a pol rokom. Zajasala som, lebo išlo o vizuálne predstavenie, teda zasa niečo celkom nové. A ja mám rada všetky dvere pootvárané." Keď kývla na účinkovanie v Zahrade, netušila, že sa práve zamilovala. Do predstavenia, ale aj do Petra. "Dala som si schôdzku s nejakým neznámym pánom. Vedela som len, že sa volá Kratochvíl a má pre mňa ponuku. No keď sme sa uvideli, už sme o práci priveľmi nerozprávali. Láska na prvý pohľad. Petr je podobný ako ja. Nepotrebuje na záhrade grapefruity, ale slivky. Vďaka Zahrade sme sa zblížili. To bolo naše prvé miminko. A druhé je Filip. Keď ma oslovil, mal predstavenie už sčasti hotové, ale stále mu vraj niečo chýbalo. Tvrdí, že som to bola ja. Ale neviem, či sa nechcel so mnou len zoznámiť. Pretože svokra, mimochodom, mám najlepšiu svokru na svete - Baran ako ja, bývalá tanečnica z Karlínskeho divadla, vravela, že si už dlho zbieral o mne články."

Zahrada rajských potěšení je len pre určitý okruh ľudí. Kto si myslí, že uvidí Lucku povedať nejaký vtip a zaspievať Ave Máriu, bude sklamaný. "Potrebujem trochu provokovať, pretože umelci majú podľa mňa nielen potešiť, ale trošičku prebudiť aj iné zmysly mysle." Hoci kritiky, najmä zahraničné, boli výborné, doma sa našla i taká, označujúca predstavenie za peep show. Muži aj ženy tu totiž hrajú v Adamovom rúchu. "To napísal nejaký hlupák. Som vcelku rozumný človek, aj keď nevyzerám - prekvapím, a do vecí, kde by to čo len trošku razilo sprostotou, by som sa nikdy nepúšťala. Zahradu sme spočiatku hrali v trikotoch, ale až keď sa herci vyzliekli, začalo to naozaj fungovať. Ale pozor, ja nahá nie som, nebuďte naivní. Ak sa ľudia prídu pozrieť, že konečne ukážem tie moje nohy, tak to teda nie."

BUDE AJ "JELITO"!

A aká je Luciina divadelná budúcnosť? Okrem Krysařa, kde po nej rolu prebrala Slovenka Sisa Sklovská, zostáva na repertoári aj Zahrada aj recitály. "Krysařa rovnako ako Draculu som musela opustiť, hoci boli krásnymi príležitosťami. Ale je príjemné žiť obdobie, keď kvôli novým, musíte rušiť aj krásne veci. Na jar začnem skúšať Caligulu. Čakáme s ním na Jozefa Bednárika. Tu na tomto malom javisku. Veľmi sa teším. Na Draculovi mi prekážalo, že keby na obrovskej scéne behal niekto namiesto mňa a išiel by playback, ani by to nikto nezbadal. Tu vám nič neprejde, je vidieť aj ako zdvihnete malíček." A že sa ľudia radi prichádzajú pozerať nielen na Luciin malíček, dokumentovala vzápätí natrieskaná sála na jej recitáli. Lucia spievala, rozprávala vtipy a debatovala s publikom. Že jej večer je naozaj improvizovaný a ona pohotovo vraví, čo slina na jazyk prinesie, dokázala, keď na otázku z pléna, či na hostine, ktorou sa Luciine stretnutia vždy končia, budú nielen avizované jaternice, ale aj jelitá, uistila publikum: "Určite, ja sa zastavím."