kej karikatúry. Jeho druhý ročník je až do
6. júna inštalovaný v priestoroch Umeleckej besedy na Dostojevského rade v Bratislave (otvorený denne okrem pondelka od 13.00 do 18.00 h), pričom pri jeho organizovaní spolupracovala Slovenská únia karikaturistov s Európskou federáciou karikaturistov (FECO) a Britskou asociáciou karikaturistov. Z celkovej ponuky vyše tisíc kresieb je vo veľkej sále vystavených 319 z 24 štátov a v "kamennej" miestnosti - čiže Sieni slávy (priestor, v ktorom sa konfrontujú diela klasikov s tvorbou popredných, ale mladších autorov) sa so svojou tvorbou (53 kresieb) prezentujú legendárny britský karikaturista Cyril Alfred "Chic" Jacob (1926)
a Belgičan Luc Decheemaeker (1955) známejší pod umeleckým menom O-Sekoer, ktorý je nositeľom vyše 100 medzinárodných prestížnych ocenení za karikatúru a fotografiu. Dušou celého projektu bol prezident Slovenskej únie karikaturistov a zároveň FECO Slovakia Kazo Kanala (1946).
# Kedy vznikla myšlienka usporiadať Salón európskej karikatúry?
"Pôvodne som chcel a stále chcem, aby sa október stal mesiacom humoru. Aby sa v Bratislave stretli najlepší karikaturisti z celej zemegule. Minulý rok v máji však zásluhou Ladislava Snopka vypukli Dni Európy v Bratislave a samotný organizátor ma požiadal, aby sme k tomuto podujatiu čímsi prispeli. Myslím, že už aj minulý rok patril Salón európskej karikatúry medzi kľúčové podujatia multikultúrneho projektu Dni Európy a tento rok sa to zopakovalo. Jeho divácka príťažlivosť je určite aj v tom, že karikatúra je širokospektrálna - svojím formálnym prejavom, ale aj obsahom. V tejto súvislosti sa chcem poďakovať za spoluprácu The British Council, menovite jej art direktorke Kataríne Martínkovej."
# Divácku zrozumiteľnosť Salóna určite umocňuje aj fakt, že takmer všetky karikatúry na Salóne sú bez slov...
"Myslím, že ten pocit je tu veľmi silný. Preto som aj musel vyradiť niekoľko diel z anglickej i belgickej kolekcie, ktoré mali byť tento rok ťažiskovými. Boli totiž príliš ,ukecané`, čo sa nám do našej koncepcie nehodilo. Pri karikatúrach sprevádzaných textom je problém s jazykovými nuansami. Fór je ukrytý v texte a často ide o ilustrovaný vtip. Vznikajú pritom hlavolamy pre prekladateľov, ktorým sme sa chceli vyhnúť."
# Súčasťou Salóna európskej karikatúry bol medzinárodný seminár na tému Humor, satira, demokracia, ktorý sa stretol s veľkým ohlasom. Aký bude jeho konečný výstup?
"Bol som rád, že sa stretol až nečakane s veľkým záujmom, tak zo strany poslucháčov, ako aj lektorov. Na seminári vystúpili M. Bryant, svetoznámy teoretik dejín umenia z Veľkej Británie, R. Libin - generálny prezident FECO z Belgicka, A. Lipská - teoretička Varšavského múzea karikatúry, M. Pietrzyk - prezident Poľského tovarišstva karikaturistov, B. Kovařík - prezident Českej únie karikaturistov a slovenský teoretik K. Földvári. Ak Pán Boh a sponzori dajú, chceli by sme vydať zborník týchto prednášok doplnený ďalšími názormi popredných osobností. Rád by som ešte dodal, že Bratislavu pri tejto príležitosti navštívili svetoznámi karikaturisti: Chic Jacob z Veľkej Británie, O-Sekoer z Belgicka, Gerhard Gepp z Rakúska, Ivajlo Ninov z Bulharska a Čech Jiří Novák."
# Ako vy konkrétne chápete hranice satiry v demokratickej spoločnosti?
"Karikatúra istým spôsobom nastavuje spoločnosti zrkadlo. Ide však o to, ako ho nastaviť. Do akej miery môže autor "šibrinkovať" perom, aby artikulovane vyjadril svoj názor a pritom, aby to bolo etické. Napríklad vtipy, ktoré kedysi boli ťažiskom časopisu Krokodýl a teraz sa objavujú v slovenských provládnych novinách, sa mi nezdajú celkom etické. Aj to je jeden zo spôsobov karikatúry, ale mne sa nezdá byť príliš šťastný. Je veľmi bezprostredný, ale keby som o tom mal povedať otvorene, tak častokrát sú to pľuvance. V Únii sa vyhýbame takýmto prvoplánovým nechutnostiam. Dá sa kresliť a pranierovať ostro, nemusí to byť vulgárne. Verte mi, ak dobre mierite - cieľ neminiete a častokrát vám porozumie aj Eskimák. Linka bez slov môže byť veľavravná - pretože sprostosť je vo všeobecnej podobe všade. Preto môže byť satirické zrkadlo internacionálne."
# V akom pomere by mala byť v dobrej karikatúre jej výtvarná stránka a samotný nápad - vtip?
"Axióma tvrdí, že forma by mala byť adekvátnou obsahu. Niekedy môže byť kresba nakreslená len niekoľkými čiarami a môže znamenať niekoľkozväzkový román. Inokedy sa s ňou treba pohrať. Často sa stretávame s autormi, ktorí vedia vynikajúco kresliť, no myšlienka ich karikatúry je plytká. Samozrejme, existuje aj opačný prípad. Karikatúra si vyžaduje erudovaného autora, ktorý musí byť maximálne tvorivý a zároveň aj schopný nakresliť zrozumiteľným spôsobom. Takýchto harmonických tvorcov však nie je veľa."
# Medzi najvýraznejšie žánre karikatúry patrí politická satira. Je jej aktuálnosť zároveň aj limitom alebo môže byť aj nadčasovejšia?
"Satira je obmedzená nielen preto, že ju robia niektorí obmedzení tvorcovia - ale aj časom a priestorom. Napríklad taký Kotouček, ktorý kedysi kreslil vo Večerníku. Denne glosoval nedostatky, ktorým absolútne nemohol rozumieť mimobratislavský človek. Bola to úroveň komunálnej satiry. Ďalšie obmedzenie je v téme. Samozrejme, dobrá satira by mala mať väčší nadhľad a akceptovať širšie súvislosti typu V. Jiránka či V. Renčína."
# Kornel Földvári na seminári spomenul, že satira môže neustálym kvapkaním na mozog diváka ovplyvniť jeho vedomie. Stará sa teda karikatúra aj o psychické zdravie spoločnosti?
"Každá výmena názorov nejakým spôbom formuje názor toho druhého. Aj keď ho to možno okamžite nepreladí na druhú koľaj, aspoň ho prinúti zamyslieť sa. Taká karikatúra však musí mať zodpovedajúci obsah. Možno, že sa divák potkne o myšlienku či metaforu, ktoré učia k zamysleniu. A keď pošteklia šedú kôru, možno, že sa v nej objavia prasklinky. Čím je kresieb viac, tým väčšie sú prasklinky, cez ktoré môže presvitať nejaká myšlienka."
# Vedia sa Slováci smiať a prijať humor aj na svoj účet?
"Som o tom presvedčený. Záleží to však od orientácie ľudí. Niekto číta rodokapsy, alebo inú jednoduchšiu literatúru, iní zase Dostojevského. Podobne je to aj so smiechotami. Niekto sa dokáže smiať hurónskym smiechom na úplne plytkej veci a nad inou viacvrstevnatou sa pousmeje alebo si ju vôbec nevšimne. Druhý sa môže vo vnútri smiať nad vecou, ktorú ten prvý nevedel prečítať. I na Slovensku je táto vzorka vnímania, ostatne, ako všade na svete široká."
# Musí karikatúra viesť nutne k smiechu?
"Karikatúra nemusí byť vždy smiešna. Krivé zrkadlo nemusí zrkadliť smiechoty v prvom pláne. Keď už sme porovnávali satirickú kresbu ako výtvarný prejav s literatúrou, tak karikatúru by som prirovnal k aforizmom. A tie, pochopiteľne, môžu byť niekedy aj smiešne..."
# Slovenskí karikaturisti získali v poslednom čase viacero medzinárodných cien. Ako by ste charakterizovali slovenskú satirickú kresbu?
"Veľkej cti sa nám dostalo predminulý rok, keď sme sa stali reprezentantmi Európy na veľkom medzinárodnom festivale v Ankare. Myslím si, že členovia SÚK tým, že sa nevrhli na komerciu, čo sa až na výnimky bežne stáva v okolitých štátoch, sa líšia od ostatných. Táto vec postihla i českých kolegov. Keď sme sa o tom s českými kolegami bavili, tak povedali - "no jo, vy děláte Apollinaira a co s tím?" Odpovedal som im, že vy robíte hot dog, ktorý ide na stanici na dračku - avšak baľte to aspoň do Apollinaira!"
Autor: Ľudo Petránsky Ml.
