Režisérovi Moulin Rouge Bazovi Luhrmannovi sa podarilo urobiť z tohto soundtracku, tejto veľmi drzej a veľmi súčasne prichutenej zmesky opery s popom so starými hitmi Eltona Johna, Police a Beatles svetový hit - psychedelický, zrecyklovaný hymnus lásky. Tak to bolo aj v klasických muzikáloch ako Singing in the Rain alebo 42nd Street: takmer nijaká pôvodná hudba, ale najväčšie šlágre tých čias.
Bez petrolejových lámp a zamatových štól sa dnes už nezaobíde žiadny módny časopis. A v londýnskych nočných kluboch sa opäť začali nosiť korzety. Taký Product Placement, ako sa hovorí v reklamnej brandži, však v tomto prípade nie je vedľajším produktom marketingovej stratégie, ale súčasťou posolstva tohto filmu o predajnosti sveta, v ktorom pravá láska nemá veľké šance.
Hudba v Moulin Rouge však nedvíha varovný prst, naopak. Máme si vychutnať všetky déja vu, nájsť starý Moulin Rouge Johna Houstona v divokom tangu Roxanne, spolu s dojemne detským Ewanom McGregorom máme snívať nad strechami renoirovského Paríža a spolu s deťmi revolučnej bohémy tiahnuť ulicami „detí Olympu“. A s nádherne umelou Nicole Kidmanovou je tu montmartrovský klenot, ktorý sa pohupuje ako na hojdačke, svoj boudoir má v tvare slona - „slona lásky“, spieva Diamonds Are a Girl‘s Best Friends a Material Girl - pokrvná sestra Marilyn a Madonny z konca devätnásteho storočia. Hudba z Moulin Rouge je ako bujará párty, ktorá si je vedomá následnej opice - také ľahké a vzdušné môžu byť odkazy na seba samého.
Tak ako niektoré z najlepších muzikálov v dejinách aj Moulin Rouge stavia na kolektívnej hudobnej pamäti svojho publika a namiesto vlastných piesní herci intonujú evergreeny od Madonny po Nirvanu. Presadené do iného kontextu, všetky tie zdanlivo obohrané a vypáchnuté hity dostali nečakané čaro a švih. Nečudo, že cédečko sa v Spojených štátoch predávalo v miliónovom náklade, aj keď film sa tu takémuto záujmu netešil ani zďaleka.
