potravín sa stala opäť menej zaujímavou. Pevná cena pre nákup surového mlieka od prvého januára tohto roku stúpla zo 7,30 Sk na 7,75 Sk, čo zdražilo mliekarenské výrobky o šesť až osem percent. "Mliekari sa snažili byť antiinflačným činiteľom, chránili sme nižšiu cenu mlieka, hoci to bolo na úkor prvovýroby, mali sme však záujem, aby obyvateľstvo neznížilo spotrebu," vysvetľuje predseda Slovenského mliekarenského zväzu J. Kliský. Posledný vývoj ukazuje, že rezervy spracovateľského priemyslu sú vyčerpané, ako v iných potravinových odvetviach najviac zisku má obchod. Riaditeľ Liptovskej mliekarne, ktorá je najsilnejším exportérom mliečnych výrobkov zo SR, J. Blcháč poukazuje na nejasnosť termínu "primeraný zisk". Uznáva, že jednotlivé mliekarne by mohli zriadiť 1-2 vzorové predajne, kde by bolo mlieko a výrobky z neho podstatne lacnejšie, pri súčasných ekonomických pomeroch však obchodným sieťam nemôžu konkurovať. O rozpätí, ktoré si pridáva obchod, svedčí i skutočnosť, že v čase potravinových "akcií" môže napríklad predávať tvrdé syry aj o 30 percent lacnejšie než bežne. Mliekarov stavia do ekonomickej nevýhody i to, že podľa zákona musia prvovýrobe platiť do 14 dní, obchod však s platbami mešká a napokon ani štát dostatočne rýchlo neuhrádza subvencie pri prípadnom exporte. Meškanie platieb výrobu zdražuje. J. Kliský sa domnieva, že ani na Slovensku sa nevyhneme rastu cien mlieka a mliečnych výrobkov až po vyrovnanie so situáciou v Európskej únii, ale ako základnú podmienku pre to predpokladá primeranú kúpnu silu obyvateľstva.
Autor: SME-gub
