Vladimir Putin oznámil, že sa ich názory na rozdelenie kaspickej ropy „výrazne zblížili“. Podľa odhadov sa pod najväčším jazerom sveta nachádza tretie najväčšie nálezisko ropy na svete. Do pádu Sovietskeho zväzu v roku 1991 túto otázku riešila dohoda medzi Moskvou a Iránom. Odvtedy sa však pätica krajín - Irán, Rusko a tri nezávislé republiky Turkménsko, Azerbajdžan a Kazachstan nevedia dohodnúť na rozdelení morského dna. Rusko, Azerbajdžan a Kazachstan - tvrdia, že sa má rozdeliť podľa národných sektorov a voda sa má ponechať na spoločné využívanie. Takáto stratégia by viedla k tomu, že Iránu by sa ušiel najmenší sektor. Teherán zas požaduje rozdelenie dna na rovnaké časti.
Turkménsky prezident Saparmurad Nijazov tak ako ostatní vodcovia bývalých stredoázijských sovietskych republík podporuje USA v protiteroristickej kampani v Afganistane, aj keď im neposkytol vojenské základne a z turkménskeho územia je do Afganistanu vypravovaná len humanitárna pomoc. (tasr, čtk)
