Pod rovnomenným názvom sa minulý týždeň uskutočnilo v Európskom parlamente v Bruseli medzinárodné fórum vojenských i civilných reprezentantov európskych inštitúcií, spolkov, odborov, hospodárskych a sociálnych výborov členských i kandidujúcich krajín na členstvo v EÚ. Prítomní boli zástupcovia z 18 krajín, medzi nimi aj predseda sekcie obrany Programovej rady DU a člen sekcie SDK pre obranu Ing. Peter OŠVÁTH. V tejto súvislosti sme mu položili niekoľko otázok.
# Aké bolo poslanie tejto akcie?
"Medzinárodné fórum sa nieslo vo dvoch dimenziách - politickej a vojenskej. Vzhľadom na to, že nadväzovalo na zasadnutie EUROMILu, čo je medzinárodná organizácia združujúca pol milióna vojakov-profesionálov v Európe, poukázalo tiež na previazanosť európskej sociálnej politiky pre vojakov s európskou bezpečnostnou politikou."
# Mohli by ste bližšie popísať priebeh politickej diskusie?
"Najvýznamnejšie bolo vystúpenie viceprezidenta Európskeho parlamentu: Jean-Pierre Cot v ňom konštatoval dramatickú zmenu bezpečnostnej situácie v Európe po páde "železnej opony". Skončením studenej vojny došlo k výraznému zníženiu počtov ozbrojených síl a k významným zmenám v bezpečnostnej situácii v Európe i vo svete. Úlohy ozbrojených síl sa čiastočne zmenili - plnia prevažne aktivity v medzinárodných operáciách na podporu mieru. Zvyšuje sa tak vplyv medzinárodnej spolupráce na zaistenie bezpečnosti na našom i na iných kontinentoch.
Štátny tajomník Ministerstva obrany SRN Klaus Rose vyzdvihol, že kolektívna obrana znamená zvýšenie všeobecnej bezpečnosti. V tom spočíva hlavný význam NATO. Konštatoval, že NATO má po prijatí troch nových členov svoju novú vnútornú dimenziu. Poznamenal, že potrebujeme Európu so spoločným obchodom, spoločnou menou a tiež so spoločným programom európskej bezpečnosti. Budúcnosťou Európy je politická únia."
# Aké boli najzaujímavejšie závery vojenskej časti vystúpení?
"Generál Carstens, bývalý náčelník štábu spojených ozbrojených síl NATO v Európe, vyzdvihol, že NATO bolo vždy politickou alianciou s vojenskými nástrojmi, ktoré mohli byť použité v prípade potreby a zohráva dôležitú úlohu pri udržaní mieru v Európe. Mierové operácie však môže viesť iba s mandátom OSN.
Pri úvahách o ďalšom rozšírení aliancie si treba uvedomiť, že do úvahy prichádzajú iba tie štáty, ktoré sú zároveň reálnymi uchádzačmi o prijatie do EÚ. Architektúra európskej bezpečnosti sa stáva oveľa komplexnejšou: rozšírením NATO sa vytvára nová politická rovnováha. Zvýrazňuje sa tiež úloha Ruska jeho začlenením do bezpečnostných operácií pod vlajkou OSN. Vzťahy NATO s Ruskom majú veľký význam, rovnako ako nové strategické koncepcie svetovej bezpečnosti, napríklad jadrovej. V otázke úlohy USA a NATO zdôraznil, že konflikt na Balkáne je predovšetkým problémom Európy a tá si ho musí aj vyriešiť.
Generál Whiting, zástupca riaditeľa a náčelník štábu plánovacej jednotky ZEÚ, hovoril o operačnom plánovaní vojenských akcií pod vlajkou OSN, o účasti vojsk IFOR, o pomoci pri humanitárnych akciách a podobne."
# Hovorilo sa aj o sociálnych aspektoch európskej bezpečnosti?
"S touto iniciatívou prišiel EUROMIL: jeho prezident Jens Rotbol odovzdal viceprezidentovi Európskeho parlamentu "bruselskú rezolúciu", v ktorej tlmočil sociálne požiadavky vojakov v spojenej Európe. Zdôrazňuje sa v nej zodpovednosť európskych inštitúcií za vojakov, za ich sociálne istoty, zachovanie ľudských práv, práva na združovanie a pod. V tejto súvislosti môžem konštatovať, že na Slovensku majú vojaci-profesionáli zachované právo na združovanie do profesijných organizácií, hoci nie všade v Európe je to tak - napríklad v Španielsku ho vojaci dlho nemali. Toto právo sa u nás veľmi pozitívne prejavilo práve v čase schvaľovania Zákona o sociálnom zabezpečení vojakov-profesionálov ASR, keď zástupcovia týchto organizácií výrazne prispeli k schváleniu takej verzie zákona, ktorá zodpovedala ich zásluhám a potrebám.
Jean Lapeyre, zástupca Konfederácie európskych odborových zväzov zdôraznil, že mier v Európe a sociálna politika sú vzájomne previazané. Po utlmení zbrojárskeho priemyslu a znížení stavov ozbrojených síl došlo k zvýšeniu nezamestnanosti v Európe, čo sa od roku 1997 stáva hlavným problémom."
# Spomínalo sa na medzinárodnom fóre aj Slovensko? V akých súvislostiach?
"Bohužiaľ, musím konštatovať, že aj tu bolo evidentné, ako sa Slovensko dostáva na perifériu záujmu medzinárodnej verejnosti. Vo vystúpeniach prominentných predstaviteľov medzinárodných organizácií nebolo spomenuté ani raz - na rozdiel od Poľska, Českej republiky a Maďarska, ktoré boli skloňované vo všetkých pádoch. Pri dvojstranných rokovaniach som sa však presvedčil, že nám všetci držia palce a veria, že už čoskoro bude všetko inak a zaradíme sa tiež medzi krajiny s reálnymi integračnými ambíciami. I keď to nehovorili nahlas, bolo jasné, že veľa závisí od výsledkov jesenných parlamentných volieb na Slovensku. Možnosti sú totiž len dve: integrácia alebo medzinárodná izolácia, spojená s ekonomickou stagnáciou - žiaden hospodársky zázrak a iné podobné nezmysly. A o tom, akou cestou sa Slovensko vyberie, rozhodnú sami občania."
